Aký máte pohľad na dopingovú kauzu okolo Lancea Armstronga ako aktívny pretekár?
„Vnímam to z dvoch uhlov. Z jednej strany je to dobré, že potrestali pretekárov, ktorí dopovali a boli do prípadu zapojení. Spravodlivosť funguje. Ale na druhej strane je to už veľmi stará záležitosť a nie je dobré stále vracať sa do minulosti. Kedysi nebola cyklistika najčistejšia a dopingu v nej bolo dosť. Dnes je dopingu minimum a v porovnaní s inými športmi patríme medzi najčistejších. Je teda dobré, že ich potrestali, ale na druhej strane treba urobiť hrubú čiaru a už sa nezaoberať tým, čo bolo kedysi a snažiť sa náš šport posunúť ďalej.“
Fanúšikovia i súperi si pamätajú, že Lance Armstrong zvíťazil na Tour de France sedemkrát. Teraz mu chcú tieto tituly odobrať. Mal by podľa vás ostať víťazom aspoň na papieri, alebo je dobré, že o ne príde?
„Mám to šťastie, že o tom nemusím rozhodovať. Každý to môže vnímať inak. Lance tam sedemkrát bol a sedemkrát vyhral. To mu nikto nezoberie. Ťažko mu teraz niekto bude hovoriť: Nie, ty si nevyhral. Ale keďže ich nezískal čistým spôsobom a usvedčili ho, mal by o ne prísť. Je na každom, čo si z toho zoberie.“
Sú dnes prísnejšie kontroly a opatrenia v cyklistike, aby sa už nič podobné nezopakovalo?
„Boli by sme naivní, keby sme si mysleli, že sú teraz všetci cyklisti čistí a doping vymizol. Platí to aj o iných športoch, dokonca aj v iných sférach života. Je to v ľudskej povahe, že niektorí si hľadajú skratky, podvádzajú a pomáhajú si nečistým spôsobom. Myslím však, že časy, ktoré tu boli, sa už nevrátia. Vtedy platilo o dopingu, že bol organizovaný v samotných tímoch. Dnes je to skôr o jednotlivcoch, ktorí riskujú kariéru a svoje meno, len aby boli o čosi lepší. Dnes sa už nedá praktizovať to, čo kedysi. Aj vďaka prísnejším kontrolám.“
Vás koľkokrát v tejto sezóne zastihli dopingoví komisári?
„Presné číslo neviem. No priamo u mňa doma boli minimálne trikrát. Už toto je dôležité, že komisári chodia za pretekármi aj priamo domov. Neviem, či to platí vo všetkých športoch. Myslím si, že nie. A na pretekoch som išiel na test desať- až pätnásťkrát.“
Jeden z jazdcov, ktorý proti Armstrongovi svedčil, je váš kolega z tímu Levi Leipheimer. Hovorili ste s ním o tom?
„Vedeli sme už počas Tour de France, keď sa to začalo preberať a informácie sa šírili. Ale priamo pre Leviho to nebola téma, o ktorej by chcel s nami hovoriť a nepreberali sme to spolu. Vedeli sme skôr to, čo sa písalo na internete. Sami sme ani nemali chuť sa ho na to pýtať. Určite na to nebol hrdý.“
Športoví riaditelia vo vašom tíme Rolf Aldag a Brian Holm sa sami priznali po skončení kariéry, že tiež dopovali. Ako to funguje potom v tíme, keď mu šéfujú ľudia, ktorí dopovali?
„Patrili do generácie, keď bol doping rozšírený. Bohužiaľ, bolo to tak vtedy v celom športe. Kto bol vtedy súčasťou vrcholovej cyklistiky, prišiel s ním do kontaktu. Dnes to tak však nie je a ľudia, ktorí ho vtedy zažili, proti nemu bojujú. Áno, je to paradox, že dnes sú na druhej strane. Ale museli sa prispôsobiť. Vedia, že doping je pre každého krátka cesta. Nám, jazdcom, prízvukujú, aby sme sa tomu vyhýbali. V zmluvách máme klauzulu, že akýkoľvek, aj malý dopingový prehrešok znamená koniec v tíme. Pretekára odstavia a málokto sa do pelotónu dokáže vrátiť. Navyše, ak niekomu zistia doping, od tímu môžu odskočiť sponzori.“
Počas kariéry ste sa s dopingom nestretli?
„My sme do veľkej cyklistiky vstúpili, keď sa už čistila. Vtedy končil tím T-Mobile, keď sa takmer všetci jazdci priznali, že dopovali. Medzi nimi boli napríklad Erik Zabel či Rolf Aldag. A my sme vlastne prišli, keď očista bola najväčšia. Vtedy boli niektoré kauzy oveľa väčšie ako tá dnešná s Armstrongom. Cyklistika sa postupne zmenila. Nám už nikto nič neponúkol ani na nás v tíme nerobili nátlak. Toto sme už nezažili.“
