BRATISLAVA. Celý čas sa držia v závetrí, šetria energiu. Keď sa však blíži záver pretekov, vystrelia dopredu.
Tímy sa snažia vytvoriť čo najlepšiu pozíciu pre svojho šprintérskeho lídra, sólisti si hľadajú zadné koleso jazdca, za ktorým sa vyvezú až pred cieľ.
Všetko sa deje v obrovskej rýchlosti 60 až 70 kilometrov za hodinu. Každý zlý pohyb sa môže skončiť hromadným pádom a zlomenými kosťami.
Nejde len o to, či je jazdec najrýchlejší, najsilnejší, alebo má najlepšiu formu. Rozhodujú najmenšie detaily.
Cyklisti sa zdvíhajú zo sediel, jeden ohne chrbát a spustí ramená, druhý divoko trhá bicyklom z boka na bok, tretí si hlavu skloní až nad predné koleso.
Záver je tesný, preto tí najlepší hádžu bicykle pred seba, aby získali milimetrovú výhodu pred súperom. Víťazom je však len jeden.
"Šprintérske etapy v sebe skrývajú podstatu fyzickosti, taktiky a techniky cyklistiky," hovorí cyklistický odborník Paolo Menaspa.
Kto sú najlepší šprintéri súčasnosti?
Svorada: Sagana k najlepším nezaraďujem
Napriek tomu, že Peter Sagan nie je typickým šprintérom, na tomto zozname nechýba. Počas pretekov sa vyváža uprostred pelotónu, šetrí energiu. Pôsobí až lenivo, neviditeľne.
V závere je však ako fantóm. Nepotrebuje tímový vláčik ako napríklad Marcel Kittel. Vyžíva sa v sólo šprinte.
Zväčša ani nemá inú možnosť. Chytí sa kolesa jedného z favoritov pred sebou, a keď sa rozbehne, je ako valec. V obrovskej rýchlosti si hľadá najvýhodnejšiu pozíciu.
Neštartuje priskoro ani neskoro. Skvelo cíti priestor. Vzhľadom na to, že postava predurčuje Sagana na rolu elitného klasikára, v čisto šprintérskych etapách vždy nevyhrá. Často ho porazia Marcel Kittel či André Greipel.
Na pretekoch Okolo Kalifornie 2018 sa musel skloniť pred Calebom Ewanom či Fernandom Gaviriom. Prvýkrát v kariére v Kalifornii nevyhral ani jednu etapu.
Podľa bývalého cyklistu Jána Svoradu však Peter Sagan k najlepším šprintérom nepatrí. Prečo?