Peter Obert: Ak stratíš kontakt s publikom, je po akcii (rozhovor)

Vladimír Bilohuščin|27. apr 2017 o 02:00

Slovenské MMA ukrýva skutočný moderátorský klenot.

Peter Obert pochádza z obce Vyčapy - Opatovce pri Nitre a tento rok oslavuje Kristove roky. Je ženatý a teší sa zo svojho synčeka Arthura. Moderovaniu sa venuje od osemnástich rokov.

Kedy si zistil, že máš nadanie na moderovanie?
Moderoval som už od detstva všelijaké vystúpenia na deň matiek a podobne, ale reálne som moderovať začal až v 18 rokoch v rádiu a to úplnou náhodou. Ale šťastie praje pripraveným... Či blbým, či ako sa to hovorí (úsmev).

Robil si aj ty nejaké bojové športy?
Snažil som sa. Chodil som na kickbox na ´Tulipánku´, môj bývalý tréner je pán Bacskor. Veľmi mi to ale nešlo, tak som sa dal na moderovanie eventov ako Fight of Gldiators a podobne.

Kto objavil tvoj potenciál?
Prvý kto objavil môj potenciál v tomto smere bol Roland Čambal na svojej akcii v Nových Zámkoch. Ďakujem mu za to, lebo vždy som chcel byt v klietke, a keďže na bitku som antitalent, tak aspoň ako moderátor.

Popíš prvú skúsenosť s moderovaním MMA.

Moja úplne prvá skúsenosť s moderovaním bolo gala, kde bol box, MMA a K1. Moderoval som boxersky duel a organizátor ma nesmierne krotil, chcel aby som to moderoval ako firemný večierok pre domov dôchodcov, čo sa mi prirodzene nepáčilo, keďže som mal napozerane UFC a tak som tam postupne vkladal svoju osobnosť. K MMA zápasom som sa už premoderoval ako profík. Tam v hľadisku sa niekde motal Roland a zaľúbil sa do mňa na šupu!

Čo je na moderovaní najťažšie?
Na moderovaní je najťažšie to, že keď si organizátor zvykne, že dokážeš improvizovať, tak už sa neunúva nič pripraviť. Ale inak je to pohoda.

Aký je rozdiel pri moderovaní MMA a iných akcií. Čo je tvoja srdcovka?
Rozdiel medzi moderovaním MMA a čohokoľvek iného je hlavne v tom, že MMA ma baví viac ako čokoľvek iné. Aj keď na druhej strane to je najnamáhavejšie na hlas. Samozrejme ma baví moderovanie všeobecne. Robím koncerty, módne show, firemné akcie...

Ako vyzerajú prípravy pred turnajom?
Podľa toho, kto podujatia organizuje. Ak niekto so mnou robí prvýkrát, tak pripraví všetko tip top. Druhýkrát menej a potom už skoro nič, lebo vedia, že sa dá spoľahnúť. Takže príprava je vždy iná.

Čo všetko musíš mať nachystané?
Mne v podstate stačia sponzori akcie. Fight carty posielam v predstihu ak nejdem na váženie, ak idem aj na váženie, že stíham, tak ich osobne s borcami vypisujem. No a tesne pred zápasom len potrebujem s organizátorom doplniť niekoho v prípade, že je zmena, ako napr. teraz, keď bolo treba nahradiť Jana Hudáka.

Čo všetko by mal dobrý moderátor ovládať?
V prvom rade pravidlá, to je základ. Aby vedel pomenovať techniky, aby vedel v prípade prerušenia alebo penalizácie, či diskvalifikácie, tak ako to bolo na gala v Nitre, hneď sprostredkovať dianie aj divákom v publiku. Myslím si, že to je dôležité, pretože ak chceme, aby tento šport mal taký progres ako má vo svete, musíme to robiť mainstreamovo. Ľudia musia rozumieť tomu, čo sa deje.

Takisto by mal ovládať prácu s hlasom, kedy pritlačiť, kedy naopak ubrať. No a v neposlednom rade musí udržať kontakt s publikom. Ak stratíš tento kontakt, je po akcii, ľudia sa nudia, nespolupracujú a to sa potom podpíše aj na úrovni akcie. Častokrát zápas nie je divácky atraktívny, keďže ľudia nerozumejú grapplingu a chcú prestrelku v stand up-e a vtedy ich treba vedieť vybudiť k výkonu.

Stalo sa ti niekedy, že si mal nepodarené gala? Mal si už nejaký moderátorský trapas?
V skutočnosti som nezažil zlý galavečer. Moderátorský trapas je každý brept, ktorý zo seba vypustím a to ich mam kopec. Ale asi najväčší trapas bol na jednej módnej prehliadke. Modelky mali predvádzať spodný diel spodného prádla. Nič neobvyklé, ale prišli len v tých gaťkách a to som tak okoktavel, že to bolo až trápne.

Ktorý turnaj ti najviac utkvel v pamäti? 
Ťažko povedať, každý turnaj má niečo do seba, každý zápas má niečo do seba, každý zápasník má niečo do seba. Najviac mi ale asi utkvel v pamäti turnaj Noc Bojov 7 v ružomberskej Koniarni. Stretol som sa s názorom, že tam bolo toho veľa, ale môj názor je taký, že to bolo najviac mega pre ľudí a tento šport ak chceme posúvať, musíme ho robiť pre ľudí.

Čo by som možno zmenil je to, že by som vizuálne odlíšil amatérske zápasy od profi, pretože potom chýba gradácia toho eventu. Taktiež bola škoda, že tam mali ring. Podľa mňa, ak nie je MMA v klietke, tak to je veľká chyba. Šou to bola ale pekná.

Ako vidíš vývoj turnajov na Slovensku, smerovanie bojových športov?
Vývoj vnímam veľmi pozitívne, sledujem to už dlhšie. Konečne sa v tom začínajú trošku točiť peniaze, takže aj promotéri môžu investovať do svetla, do zvuku, do techniky ako takej. To na druhej strane zdvíha úroveň pre sponzora a aj pre publikum ako také. Ak v tom bude čoraz viac peniazi globálne, bude v tom viac peňazí aj pre fighterov a to je motivácia, aby viac makali a aby ukázali lepšiu show. Je to na dobrej ceste, ale aby sme to marketingovo a organizačne cele ´zjedli´, tak nám treba ešte pár galavečerov a nasypať do toho viac financií.

Čo by si na turnajoch možno zmenil?
Čo fakt nemusím, je ten catering na VIP stoloch, to som veru na UFC nevidel. Ale zas na druhej strane robíme to po svojom a prispôsobujeme sa tunajším pomerom.

Taktiež by som zmenil spôsob, akým prebieha komunikácia pred galavečerem. Odporúčam organizátorom možno aspoň trosku zainvestovať do marketingu alebo do markétera. Väčšina marketingu ide na facebooku a pár bilboardoch, ale dá sa to aj inak. PR v médiách, priestor vo vysielacích časoch rádií, televízny priestor sa na Slovensku riešiť nedá, je to drahé. Ale ak sa niekto živí marketingom a je zapálený pre vec, dokáže nemožné. Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na to, že fighter si so sebou prinesie rodinu.

Treba myslieť vo veľkom. Treba, aby si promotéri sadli a možno doladili nejaký celkový koncept. Každý to robí po svojom, nie je to jednotné a ľudia to nejako extra nevnímajú. Proste mám pocit, že ľudia nevnímajú MMA ako krásny šport, ale skôr ako niečo, kde sa ľudia tlčú do hlavy a to je celé, lebo sa takto prezentuje. Chýba tomu ucelenosť.

Kto je tvoj moderátorský a fighterský vzor? Koho obľubuješ?
Môj moderátorský vzor je samozrejme Bruce Buffer (moderátor turnajov UFC pozn. red.). To je neskutočný showman a legenda.

Fighterov mám rád viacero. Momentálne je pre mňa topka Garbrandt a McGregor. Zo starej školy Emelianenko, Ortiz, Andrej Arlovski... V rámci Slovákov mám najradšej Rolanda Čambala, vždy ide srdcom. Výborný je samozrejme Gábor Boráros, Ivan Buchinger, Atilla Végh, Ilja Škondrič, Filip Le, ten je tiež veľký srdciar. Veľmi fandím Janovi Hudákovi, Robovi Pukačovi na ceste do UFC (verím, že mu ten sen vyjde). Fandím aj Lukášovi Pajtinovi, to je veľký človek. Preškolíme ho na trash talk a bude to topka (úsmev). Pači sa mi Tomáš Bolo, Marcel Masaryk, ´Šaman´, ten to veľmi prežíva, Vašíček je taktiež v pohode. Samozrejme nemôžem zabudnúť ani na ´Piráta´, je to showman a taktiež dobrý fighter. Je ich proste veľa.

Spomenul si Conora McGregora. Aký máš názor na ´trash talk´?
V prvom rade musíme pochopiť, že trash talk je ´fake´, a že to je marketing, ktorý funguje a neodmysliteľne patri k tomuto odvetviu športu. Či to bude MMA alebo to bude box, funguje to tam dlhé roky, len my sa tu tomu bránime. Je jedno, že po zápase chalani spolu idú na afterku a dajú si pivo. Pred zápasom sa treba zdravo hecovať, provokovať a predať to ľuďom. Samozrejme som veľký fanúšik toho, keď si zápasníci vyznajú úctu, ale až po fighte, nie skôr!

Čomu sa venuješ okrem moderovania?
Okrem moderovania robím obchodného a marketingového riaditeľa v spoločnosti zaoberajúcou sa predajom nových vozidiel troch značiek. V tom vidím svoju budúcnosť. Mám aj živnosť na kreatívnu činnosť, to ide celkom fajn a moderovanie mám ako záľubu, ktorá mi prináša radosť. V prípade, že by sa slovenská scéna posunula na takú úroveň, že by ma to dokázalo živiť, a že by som tým dokázal udržať životný štandárd svojej rodine, tak nevylučujem, že by som sa tomu venoval naplno.

Okrem toho som šťastne ženatý a mám toho najúžasnejšieho syna. Ak by ďalšia otázka bola, či by som mu dovolil robiť MMA, tak bez váhania, ale žena by ma ´zasamovraždila´. Zasamovraždenie je to, keď ťa donúti, aby si sa sám zabil a ona bola čistá. Ty to pre ňu rád urobíš, lebo od nej by to bolelo oveľa viac.

Ďakujeme za rozhovor a želáme ešte veľa vydarených galavečerov.
Ďakujem aj ja a chcem dodať, že si veľmi cením vašu prácu, lebo ak niekedy tento šport na Slovensku bude hit, tak to bude aj vaša zásluha. Svetmma.sk sledujem a oceňujem aj formu písania s dávkou sarkazmu.

Nachádzate sa tu:
Domov»MMA»Peter Obert: Ak stratíš kontakt s publikom, je po akcii (rozhovor)