Meno Sagan vo svete preslávil skôr mladší z bratov Peter. V poslednom období sa však dostáva dopredu aj Juraj. Dres majstra Slovenska zviditeľnil pri svojom poslednom štarte. V nedeľu na flámskej klasike Gent - Wevelgem šprintoval spolu s hviezdami ako Tom Boonen, John Degenkolb či Fernando Gaviria. "Na konci to bolo veľmi ťažké. Mal som toho dosť, ale výsledok ma milo prekvapil," vraví Juraj Sagan
V nedeľu ste na Gent – Wevelgem dosiahli najlepší výsledok na pretekoch WorldTour, obsadili ste 14. miesto. Aké boli preteky z vášho pohľadu?
„Moja úloha bola s ďalšími dvomi jazdcami kontrolovať štart, aby nám neušla nebezpečná skupina. To sa nám podarilo. Do úniku sa nedostal žiadny z veľkých tímov - BMC, Trek či QuickStep.
Potom som pomáhal chalanom dostávať sa dopredu na dôležitých úsekoch, pomáhal som aj s občerstvením. Trať bola zmenená v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, bola oveľa ťažšia s viacerými technickými úsekmi.“
Ale okrem toho ste dokázali na konci súperiť s najsilnejšími šprintérmi. Ako sa vám podarilo udržať sa vpredu až do cieľa?
„Moju hlavnú úlohu som si splnil a potom, asi 40 kilometrov pred cieľom bol pád, ktorý pribrzdil aj Peťa. Dotiahol som ho do hlavnej skupiny.
Potom som už len bojoval sám so sebou, aby som sa tam udržal.
Šéfovia nám spolu so Samom Benettom nakázali špurtovať, aby sme nazbierali čo najviac bodov do svetového rebríčka, pretože tím chce skončiť čo najvyššie. Výsledok ma potešil, ale v šprinte už to bolo veľmi ťažké. Mal som toho dosť. Bol to nadľudský výkon.“
Ak by vám niekto pred pretekmi vravel, že skončíte na 14. mieste, uverili by ste mu?
„Neuveril. Už len preto, že som mal iné úlohy. Hneď od štartu do asi 150. kilometra som mal pomáhať kontrolovať preteky. Výsledok ma milo prekvapil.“
Pasujú vám flámske klasiky tak ako bratovi Petrovi?
„V podstate ťažíme s Peťom z toho, že sme obaja začínali v horskej cyklistike. Sme technicky o niečo lepší, možno aj nebojácni. Máme menší problém dostať sa dopredu v rozhodujúcich úsekoch. Únava sa vám na takýchto pretekoch načítava, my dokážeme šetriť si sily.“
Flámske klasiky sa nepodobajú na bežné cyklistické preteky. Čím sú špecifické? Čo je na nich najnáročnejšie?
„Dostať sa pred rozhodujúcimi úsekmi dopredu. Stačí jedno zaváhanie, jedna chyba, a keď nie ste na pozícii povedzme v top 30, tak sa skupina rozdelí. A môžete mať fantastickú výkonnosť, no už sa vám nepodarí dobehnúť skupinu pred vami. Je tam aj veľký stres a tlak. Je to veľká škola cyklistiky.“
Čo je dôležité pre úspech na týchto klasikách?