Som chlapec z Fiľakova, hrávam futbal za Bohemku a túžim zmeniť svet

Patrik Le Giang (vľavo) si prevzal prestížne ocenenie Merit Award. Vedľa neho bývalý slovenský brankár Ján Mucha.
Patrik Le Giang (vľavo) si prevzal prestížne ocenenie Merit Award. Vedľa neho bývalý slovenský brankár Ján Mucha. (Autor: archív Patrik Le Giang)
Juraj Berzedi|24. dec 2021 o 06:00

Aký je príbeh netradičného futbalistu?

Už v piatich rokoch sníval o veľkých veciach. V šestnástich si ich začal písať na papier. Postupne sa začali plniť. Keď sa stal profesionálnym futbalistom, uvedomil si, že môže byť vzorom pre iných ľudí.

Začal pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Najskôr potichu, bez svetiel reflektorov. Keď získal prestížne charitatívne ocenenie Merit Award, jeho meno spoznal celý svet.

„Beriem to ako daň za to, že môžeme pomôcť väčšiemu počtu ľudí a dotknúť sa oveľa viac ľudských životov,“ priznal slovenský futbalový brankár PATRIK LE GIANG. V súčasnosti chytá v českej lige za Bohemians Praha.

Aký je váš vzťah k Vianociam?

Veľmi pozitívny. V pätnástich som odišiel do futbalovej akadémie v Žiline a bol som preč od rodiny. Vtedy som si začal uvedomovať, aké je dôležité rodinné puto. Odvtedy som zvyknutý postarať sa sám o seba a čas, ktorý strávim s rodinou je pre mňa veľmi vzácny.

Vidím ich niekedy raz za pol roka. Aj keď žijem v Prahe, nie je jednoduché dostať sa domov na Slovensko. Pri nabitom programe mi deň voľna nestačí. Vianoce sú najcennejší čas, ktorý môžem stráviť s rodinou.

Aké máte vianočné zvyky a tradície?

Vždy sme oslavovali Vianoce európskym štýlom, aj keď môj otec pochádza z Vietnamu. Tradíciou je spoločná večera, počas ktorej máme kapustnicu, zemiakový šalát s rezňami a rybu. Máme klasicky vianočný stromček i darčeky. Zažil som Vianoce aj vo Vietname.

Aké boli?

Bola to moja prvá návšteva Vietnamu. Mal som šestnásť a prvýkrát som sa stretol so svojou starou mamou, starým otcom či sesternicami. Dovtedy som o nich len počul, písali sme si listy, keďže volania do Ázie boli vtedy drahé. Navyše to bolo počas Vianoc. Bol som tam s otcom a mama s bratom zostali na Slovensku. Vnímal som to dvojako. Hoci som bol šťastný, že som spoznal svoju rodinu, chýbal mi rodinný celok.

V čom boli Vianoce vo Vietname špecifické?

Aj počas Vianoc bolo vo Vietname veľa turistov, boli otvorené kostoly pre kresťanov, mali vianočné stromčeky i ozdoby. Celkovo Vianoce neprežívajú tak intenzívne ako v New Yorku či v Európe. Nie je to ich najsilnejší a najemotívnejší zvyk.

Čo vám z detstva ostalo najviac v pamäti v súvislosti s Vianocami?

Vždy sme sa s bratom zobudili a tešili sa, že sú Vianoce. Od rána sme pozerali rozprávky. Mám už len matné spomienky, ale môj prvý pocit je táto vianočná atmosféra. Mamina vyvárala od rána dobroty a my s otcom sme zdobili stromček.

Radšej darčeky prijímate či rozdávate?

Určite rozdávam. Z toho mám obrovskú radosť. Život ma naučil, čím viac človek dá, tým je bohatší. Tak to vnímam aj cez nadáciu, ktorú máme. Darčeky nie sú len o Vianociach. Obdarovať niekoho môžete ktorýkoľvek deň v roku. Veľa ľudí nevie prijímať dary a myslia si, že musia mať sviatok, aby mohli darček dostať. Treba ľuďom ukazovať, že každý deň je výnimočný a každý človek je unikátny.

Čo sa dočítate v článku

  • Ako vznikla myšlienka, že bude pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú?
  • Prečo sa mu nepáči, že sú futbalisti zaškatuľkovaní? Ako to chce zmeniť?
  • Akým spôsobom začal pomáhať? Prečo rozplakal riaditeľku školy?
  • Prečo o svojich charitatívnych aktivitách nechcel príliš rozprávať?
  • Hovorí o odovzdávaní ceny v Paríži i o tom, prečo sa občas cíti nepochopený
  • Ako naňho reagujú ľudia z futbalového prostredia? Aký je jeho futbalový sen?

V súčasnosti sú Vianoce často o konzume. Ako to zmeniť?

Nastavil to tlak spoločnosti. Keď sa obzriem do detstva, nebolo to tak. Nedostali sme s bratom desať darčekov, ale len jeden. Boli sme šťastní, že máme futbalovú loptu alebo brankárske rukavice.

Konzumná spoločnosť nás núti, aby sme sa porovnávali s ostatnými, čím nám uniká pozornosť od všetkého, čo už v živote máme a za čo všetko môžeme byť vďační. Vďačnosť je tou najdôležitejšou ingredienciou pre šťastný a bohatý život.

V súčasnosti je na deťoch vidieť, že nie sú vďačné, lebo majú prebytok všetkého. Žijeme v prebytku hmotných vecí i stravy. Veľakrát nie sme v živote vďačný za to, čo máme. Život ma učí, že čím viac hmotných vecí sa zbavím, tým viac sa cítim slobodnejší i bohatší. Učí ma to nebyť otrokom týchto hmotných vecí.

Počas vianočných sviatkov sú ľudia citlivejší, dávajú viac peňazí na charitu. Prečo ste sa rozhodli pomáhať celý rok?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Ďalšie súťaže»Som chlapec z Fiľakova, hrávam futbal za Bohemku a túžim zmeniť svet