Sokol zo Zvolena v Paríži nesklamal. Pred 100 rokmi predviedol strieborný preskok

BRATISLAVA. Hry VIII. olympiády v Paríži. Štadión v Colombes. Nedeľa, 20. júla 1924. Po troch súťažných dňoch vrcholia súťaže v telocviku (dobový názov športovej gymnastiky) slávnostným epilógom.

Všetci netrpezlivo očakávajú defilé účastníkov z deviatich krajín. Vlajku nesie Miroslav Klinger, tabuľu s nápisom Československo vo francúzskom jazyku Jan Koutný. Nasledujú ich ďalší štyria členovia družstva. Z osemčlenného družstva ČSR ostali šiesti. Aj šiesti môžu byť statoční.

Keď Čechoslováci odstúpili zo súťaže družstiev, pokračovali v súťažiach jednotlivcov. A urobili dobre. Získali deväť medailí : jednu zlatú, štyri strieborné, štyri bronzové. Bedřich Šupčík sa stal prvým československým a českým olympijským víťazom v šplhu po sedemmetrovom lane.

Na bohatej medailovej žatve sa podieľal aj jediný gymnasta zo Slovenska – Jan Koutný. Hneď ako prvý raz na olympijských hrách vztýčili československú vlajku a zaznela hymna, vystúpil na stupne víťazov a prevzal striebornú medailu za preskok koňa na dĺžku. Ako prvý olympionik zo slovenského klubu. Člen TJ Sokol Zvolen bol súčasťou historického medzníka pre československý šport.

Bankový úradník vo Zvolene

Pred 100 rokmi sa v Paríži olympijské hry končili, teraz sa iba začínajú. Prví olympionici zo Slovenska v československej výprave už poznali svoje výsledky.

Atléti Mór Koczán skončil v hode oštepom na 22. mieste a Mikuláš Kucsera v skoku do výšky nepostúpil z kvalifikácie, šermiar Alexander Bárta sa podieľal na 4.mieste družstva v šerme šabľou a Vojtech Neményi na 6. mieste vodných pólistov.

Vyškovský rodák Jan Koutný, ktorý sa čoraz viac udomácňoval vo Zvolene, bol najúspešnejší.

VIDEO: Odhalenie pamätnej tabule Janovi Koutnému vo Zvolene 19. 7. 2024

Po Veľkej vojne sa iba začali budovať základy športu na Slovensku. Dovtedy sa Slováci mohli zapájať len do činnosti maďarských, nemeckých a iných spolkov. Najmä mladí ľudia nemali veľa príležitostí.

Jan Koutný prišiel do Zvolena v roku 1921. Zamestnal sa ako bankový úradník a jeho prvá cesta viedla do TJ Sokol. Prijali ho nielen ako pretekára, ale hneď mu zverili aj pozície cvičiteľa a náčelníka mužskej zložky.

Koutný stratil najlepšie roky vo vojne, ale ešte mal zanietenie, silnú vôľu a odhodlanie využiť svoj talent, lásku a oddanosť k športu a súperiť s najlepšími gymnastami svojej doby. Od začiatku bol pretekár i cvičiteľ, realista i vizionár, náročný na seba i svojich zverencov. Správny líder. Priekopník športovej gymnastiky na Slovensku.

Jediný zo Slovenska

Parížska olympiáda bola veľkým impulzom. Najskôr sa pripravoval vo zvolenských podmienkach, v telocvični bývalej meštianskej školy i vonkajších ihriskách. Od januára 1924 Koutný každú druhú nedeľu cestoval do Přerova na spoločnú prípravu, od apríla dokonca každú nedeľu.

Zo všetkých kandidátov na biele olympijské tričko s malou štátnou zástavou na hrudi to mal najďalej, preto cestoval o deň skôr a vracal sa až v pondelok. Jeden z jeho cvičiteľov František Erben to ocenil slovami: „Len ľudia železného zdravia môžu bez škody zniesť takú sily a nervy vyčerpávajúcu námahu po celotýždňovom zamestnaní, a to každý cvičí vo svojej jednote.“