Zlato z Ria hľadali v škole. Triumf Slováka sa zrodil v deň, keď sa necítil svetoborne

V ére samostatnosti získalo Slovensko 42 medailových umiestnení na olympijských hrách. Celkovo má olympijskú medailu 56 slovenských športovcov, vzhľadom na viacčlenné posádky či mužstvo hokejistov na posledných zimných hrách. Slovenskí športovci z éry samostatnosti fyzicky vlastnia 83 medailí.

Väčšinu z nich si môžu športoví fanúšikovia pozrieť na výstave v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu v Bratislave v rámci unikátnej výstavy s názvom Olympijské príbehy a emócie.

Je medzi nimi aj zlato chodca MATEJA TÓTHA z Ria. Víťaz na 50 km sa podelil o svoje spomienky späté s olympijskými hrami.

Až na pár výnimiek figurujú na výstave originály cenných olympijských kovov. Nemali žiadne obavy zapožičať vašu zlatú medailu múzeu?

Prvýkrát ju mám takto mimo. Chodila so mnou na rôzne miesta, už je patrične ošúchaná. Snažil som sa o ňu podeliť.

Aj preto som nemal problém ju dať na výstavu, lebo podľa mňa zlatá medaila slúži práve na to, aby sa s ňou ľudia mohli zžiť, potešiť sa z nej.

Videli ju deti na rôznych besedách, či účastníci konferencií a prednášok a teraz aj na tejto výstave majú ľudia možnosť byť blízko k tej medaile.

Olympijské zlato má svoje čaro. Pri ceste z Ria ste ho museli vykladať z puzdra počas kontroly na letisku v Ríme a aj bezpečnostní pracovníci boli z neho unesení: „Medaglia d‘oro, medaglia d’oro,“ šepkali s úžasom. Stále na ňu tak reagujú ľudia?

Teraz už možno nie tak emočne, ale prvé mesiace po zisku zlata boli veľmi intenzívne. Vtedy tá medaila putovala so mnou všade, všetci ju chceli vidieť, všetci sa s ňou chceli fotiť. Práve v tom je sila olympijskej medaily, že aj po tých rokoch, možno nie tak intenzívne a tak často, ale vždy keď ju zoberiem na nejakú besedu, vyvoláva rovnaké emócie.

Nestala sa žiadna nehoda, že by ju niekto oblial trebárs kávou?