Za Tóthom prišli dvaja dopingoví komisári naraz, smiali sa na tom

BRATISLAVA. V aktuálnej sezóne ho trápili ťažkosti s holennou kosťou. Chvíľu to už vyzeralo, že sa pre ne nestihne pripraviť na olympiádu. Dva týždne pred vrcholom kariéry hlási chodec Matej Tóth, že na 50 km trati zabojuje o medailu.

Podľa tlačovej agentúry AP získa Slovensko na olympijských hrách v Riu dve medaily. Aký je váš predpoklad?

„Získame minimálne štyri medaily. Verím však, že ich bude ešte viac. Cenný kov by mohol vybojovať štvorkajak, vodní slalomári či športoví strelci. Dúfam, že nejaká medaila pribudne aj z atletiky.“

Podľa tejto agentúry ostane Matej Tóth bez medaily. Na stupni víťazov budú Francúz Diniz, Austrálčan Tallent a Japonec Tanii. Nedotklo sa vás to?

„Vôbec, nevnímam to ako chybu. Najradšej som, keď sú tieto predpoklady bezo mňa. Je to lepšie, ako by som mal byť do niečoho tlačený. Niektoré agentúry kopírujú poradie z majstrovstiev sveta, iné berú do úvahy svetový rebríček. Podobné prognózy beriem s rezervou. Rozhodne sa až na trati.“

Na začiatku júna sa vám znova ozvalo zranenie holennej kosti. Čo ste vtedy prežívali?

„Bolo to dosť kritické. Zo športového hľadiska už takmer tragické. Človek sa pripravuje a teší na vrchol kariéry a zrazu do toho nemôže dať všetko. Myšlienky boli kadejaké. Neskôr som si uvedomil, že možno je to športová tragédia, ale v porovnaní s tými ľudskými je to nepatrné. Snažil som sa nad všetkým povzniesť a neriešiť to. Možno aj to mi pomohlo.“

Uvažovali ste aj o tom, že olympiádu v Riu vynecháte?

„Toto zranenie ma trápi už niekoľko mesiacov. Keď sa ozvalo dva mesiace pred štartom v Riu, prvýkrát som sa zľakol, že to nestihnem. V júni napokon na Dukle zasadlo kolégium lekárov, každý z nich povedal svoj názor a rozhodli sme sa pre najpriamejšiu liečbu. Dali sme tam obstrek. Už sme nemali na čo čakať. Musel som trénovať naplno. Inak by nemalo zmysel cestovať do Ria. Nešiel by som tam nepripravený. Keď to má rupnúť, tak to rupne. Bolo to hop alebo trop.“

Ako sa cítite momentálne?

„Noha zatiaľ drží, aj keď zďaleka to nie je ideálne. Pri tých extrémnych dávkach však nie je nič stopercentné. Telo pracuje na hrane. Poctivo sa snažím regenerovať, fyzioterapeut mi nohu uvoľňuje, aby sme odbremenili záťaž.“

V júni ste absolvovali dva týždne na Štrbskom Plese a týždeň v talianskom Caorle. Splnili tieto sústredenia svoj účel?

„Ešte v máji som mal rozbehové sústredenie na Sliezskom dome. V Tatrách som mal naplánovanú objemovú záťaž, aby som dostal organizmus do súvislej aeróbnej záťaže. V Caorle pri mori zvyčajne po tvrdej zaberačke zvoľním, aby som nabral novú energiu. Teraz som mal v tréningoch resty, tak sme to držali v objeme a zvyšovali intenzitu.“

V Caorle ste zažili aj zaujímavú príhodu s antidopingovými komisármi. Skúste ju opísať.