Top momenty OH 2024 v Paríži: Veľké víťazstvá, návraty a nezabudnuteľná atmosféra

BRATISLAVA. Ikonické športoviská a plné štadióny. Olympijské hry v Paríži priniesli niekoľko momentov, ktoré sa zapíšu do histórie športu. 

Najdramatickejšia stovka, svetové a olympijské rekordy, veľké víťazstvá ale aj slovenská stopa. Čím Paríž zaujal? 

Atletické svetové rekordy

Armand Duplantis, prezývaný Mondo, posúval skoky o žrdi do nových výšin. Po prvom skoku vo finále ukázal súperom, aké sú jeho rezervy.

Jeho vyzývatelia zostali v poli porazených. Kým sa snažili pokoriť požadovanú výšku, dvadsaťštyriročný Švéd odpočíval. Strieborný Sam Kendricks ani bronzový Emmanouil Karalis nepokorili ani hranicu šesť metrov. 

Švédsky atlét po zisku zlatej medaily posunul latku na métu 610 cm. Prekonal ju bez najmenších problémov a následne sa pokúsil o svetový rekord. Výšku 625 cm prekonal na tretí pokus. 

Nebol to však jediný svetový rekord na olympijských hrách, ktorý diváci v atletike videli. 

Američanka Sydney McLaughlinová-Levroneová zlepšila na OH v Paríži svetový rekord v behu na 400 m prekážky. V tejto disciplíne je už päť rokov nezdolaná. Vlastný rekordný zápis z 30. júna v Eugene zlepšila o 28 stotín sekundy.

Darilo sa aj americkým bežcom v miešanej štafete 4x400 m, keď zabehli nový svetový rekord už v prvom rozbehu v čase 3:07,41 min.

Najdramatickejšie stovka v histórii

Taká stovka tu ešte nebola. Všetci šprintéri sa v parížskej metropole dostali pod desať sekúnd, čo sa stalo prvýkrát v histórii.

Američan Noah Lyles potvrdil, že je v životnej forme a vyhral šprint mužov na 100 metrov. Po dobehu si však dlho nebol istý prvenstvom. Rozhodla o ňom cieľová fotografia.

V mikrosúboji s Jamajčanom Kishane Thompsonom vyhral o päť tisícin sekundy (Američan 9,784, Jamajčan 9,789). Tretí dobehol Američan Fred Kerley za 9,81.

Pre USA zariadil prvé zlato v najsledovanejšej disciplíne olympijských hier od Atén 2004, keď triumfoval Justin Gatlin.

Víťaz si brúsil zuby i na zlato z behu na 200 metrov, ale dobehol na bronzovej priečke. Krátko po zisku cenného kovu oznámil, že mu diagnostikovali covid. 

Dvadsaťsedemročný Američan po dobehnutí do cieľa spadol na chrbát, o chvíľku sa posadil a starali sa oňho zdravotníci, ktorí ho odviezli z trate na vozíku.

Veľký comeback 

Simone Bilesová prišla na parížsku olympiádu ako osobnosť vyvolávajúca odlišné reakcie. Na jednej strane je najoceňovanejšou gymnastkou všetkých čias, na druhej vedela, že po hrách v Tokiu mala stále čo dokazovať.

Na olympiáde v roku 2021 totiž odstúpila zo súťaží pre psychické problémy. Zaľahol na ňu mentálny blok, keď nebola schopná ďalej prirodzene ovládať svoje telo a skákať, hoci cviky predtým trénovala nespočetnekrát. V angličtine to nazývajú pojmom “twisties”.

Paríž sa niesol v znamení jej comebacku. A ten zvládla excelentne. Jedna z najpopulárnejších amerických športovkýň si z olympiády odniesla tri zlaté medaily.

Svoju olympijskú zbierku rozšírila už na sedem zlatých, keďže prvé štyri získala ešte v Riu ako 19-ročná.

Najúžasnejšie double

Ak by vyhlásil samostatnosť a na olympijských hrách by súťažil ako krajina, v medailovej bilancii by bol pred Brazíliou či Belgickom. V medailovej bilancii by skončil na 20. mieste. 

Léon Marchand bol najúspešnejším športovcom hier v Paríži a je aj novou plaveckou hviezdou. V olympijských rekordoch vyhral obe polohovky, 200 m prsia a 200 m motýlik. K 4 zlatým medailám pridal bronz v polohovkovej štafete na 4x100 m.

Pri jeho víťazstvách burácala celá plavecká hala a jasal aj legendárny Michael Phelps. 

Vyhrať v tak odlišných disciplínach ako sú prsia a motýlik sa v histórii OH ešte nikomu nepodarilo. Navyše Francúz ovládol obe finále za jeden večer. Dve individuálne víťazstvá si za večer nevybojoval ani Phelps v časoch najväčšej slávy.

„Bolo to najúžasnejšie double v histórii celého športu,“ hovoril Michael Phelps.  

Nedostižný

Ani v závere pretekov nepoľavil a šliapal zo všetkých síl. Ešte mal v sebe adrenalín z defektu, ktorý ho riadne vydesil. Keď prešiel cieľom zosadol z bicykla, ten oprel o svoje nohy a ruky roztiahol vo víťaznom deste.

Moment, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať.

Remco Evenepoel sa sám raduje priamo pod Eiffelovkou. Súperi? O tých nechyrovať. V cestných pretekoch dominoval. Vyhral s rozdielom triedy, keď z pelotónu nastúpil 37 kilometrov pred cieľom.

Belgičan sa stal vôbec prvým cyklistom, ktorý na olympiáde vyhral obe disciplíny – časovku aj cestné preteky. Navyše sa mu to podarilo po výbornom výkone na Tour, kde bral tretie miesto.  

„Bol to veľmi ťažký deň. Byť prvým človekom, ktorému sa podarilo vyhrať na jedných OH časovku aj preteky s hromadným štartom je historické.

Vedel som, že na víťazstvo musím jazdiť ofenzívne. Montmartre mi veľmi nevyhovoval, ale ostatné stúpania áno. Zakaždým som išiel hore čo najrýchlejšie a potom som sa snažil udržať jazdu stabilnú," hovoril.

Skompletizoval golden slam

Ten pocit zažil vyše stokrát. Keď rozhodca oznámil: Game, set, match Djokovič. Lenže tento raz klesol na kolená a triasol sa. Posledný triumf prežíval o to viac, že mu stále unikal.

V Paríži Novak Djokovič zvíťazil vo finále mužskej dvojhry nad Carlosom Alcarazom. 

Srbský tenista skompletizoval posledný veľký úspech, ktorý mu chýbal. Na olympijskom turnaji mal často smolu a jeden zápas nezvládol. V Paríži vyradil zraneného Rafaela Nadala, Stefanosa Tsitsipasa, Lorenza Musettiho a vo finále aj výborne hrajúceho Carlosa Alcaraza. 

„Bol to neuveriteľný boj, neuveriteľný boj. V každom momente som musel predvádzať svoj najlepší tenis. Dal som do toho svoje srdce, dušu aj telo, obetoval som čas so svojou rodinou, všetko, aby som vyhral olympijské zlato.

Venujem ho mojej krajine. Som hrdý, že hrám za Srbsko. Je to zrejme najväčší úspech v mojej športovej kariére,“ citoval Djokoviča portál Srbskej televízie. 

Djokovič sa stal piatym tenistom, ktorý vyhral všetky štyri grandslamové turnaje a aj zlatú olympijskú medailu. Takouto bilanciou sa môžu pochváliť iba Andre Agassi, Rafael Nadal, Serena Williamsová a Steffi Grafová. 

Najlepší Európan

Pred olympiádou nemal veľké vyhlásenia a pôsobil skromne. Možno aj preto sa konečné piate miesto skejtbordistu Richarda Turyho stretlo s takými ohlasmi a považuje sa za senzáciu.

Košičan sa totiž umiestnil ako úplne najlepší Európan. Pred ním v disciplíne street skončili len Japonci Yuto Horigome a Sora Shirai a Američania Jagger Eaton a Nyjah Huston. Okrem toho bol najstarším finalistom.

"Na ostatných súťažiach veľakrát stačí, čo som predviedol, ale videli sme, že dvaja moji súperi ustáli triky, ktoré nešlo zajazdiť," zhodnotil svoju jazdu v rozhovore pre Sportnet.

Pre Turyho šlo o olympijskú premiéru. Netají sa však ambíciou dostať sa aj do Los Angeles v roku 2028.

Vodný kanál pre Foxové

Vo vodnom slalome zbiera Jessica Foxová jedno víťazstvo za druhým. V priebehu štyroch dní triumfovala na divokej vode hneď dvakrát. Najskôr v kajaku a potom aj v kanoe. 

"Neviem, ako sa mi to podarilo. Atmosféra bola neuveriteľná. Keď som sa rozhliadla, bolo tam toľko austrálskych vlajok. Myslím si, že táto jazda bola najlepšia, akú som kedy predviedla," povedala Foxová po triumfe v C1.

Austrálčanka ako prvá získala zlatú medailu v kategóriách C1 aj K1 na tých istých olympijských hrách. Žiadnemu mužovi sa to nepodarilo. 

Na olympijských hrách v Paríži mala premiéru i ďalšia vodácka disciplína kajak kros. V nej sa však Jessice Foxovej až tak nedarilo, ale zlatá medaila zostala v rodine. Získala ju jej mladšia sestra Noemie. 

"Vyrastali sme (so sestrou Noemie, pozn.) na brehu rieky. Aj keď sme to vtedy tak nevnímali, vyrástli sme v prostredí, kde sme naučili, čo je odhodlanie a tvrdá práca," zaspomínala si Foxová pre Athletes' Voices v roku 2018.

Prvá Slovenka v semifinále

Slovenskí športovci dosiahli na olympijských hrách v Paríži niekoľko nových národných maxím. O jedno sa postarala tenistka Anna Karolína Schmiedlová.

Ako prvá Slovenka v histórii sa dostala až do semifinále. V bojoch o medaily už nebola úspešná a skončila na nepopulárnej štvrtej pozícii. 

Pri ťažení k prekvapivému výsledku si poradila postupne s Britkou Boulterovou, s Brazílčankou Haddad Maia i s favoritkami Taliankou Paoliniovou a Češkou Krejčíkovou. V semifinále nestačila na Chorvátku Vekičovú a v zápase o bronz na svetovú jednotku Igu Świątekovú.

"Je tam trochu smútok, lebo byť štvrtý na olympiáde nie je až také príjemné. Ale pred olympiádou by som to brala a je to pre mňa veľký úspech, aj keď tá medaila tam nie je,“ uviedla.

Imane Khelifová a jej zlatá medaila

Alžírska boxerka Imane Khelifová sa stala najkontroveznejšou postavou hier v Paríži. V kategórii do 66 kilogramov získala zlatú medailu, ktorú však mnohí spochybňovali.

Alžírčanku totiž vlani diskvalifikovali pred finále majstrovstiev sveta, lebo údajne neprešla testami pohlavia. Vraj má mužský chromozóm, či vyššiu hladinu testosterónu, hoci o tom žiadne dôkazy neposkytli.

Medzinárodný olympijský výbor žiadnym spôsobom neupravuje, že by v boxerských súťažiach nemohli štartovať pretekárky s vyššou hladinou testosterónu, čo pravdepodobne v budúcnosti bude musieť spraviť.

Khelifová tentoraz dokonale využila príležitosť. Po jej triumfe hala burácala, prišlo ju podporiť aj veľa alžírskych žien. „Alžírske ženy sú silné, majú silnú vôľu. Všetky ženy, ktoré ma prišli podporiť, poslali svetu jasný odkaz, že naša dôstojnosť stojí nad všetkým,“ vravela po finále Khelifová.

Rozskakovanie vo finále skoku do výšky

V Tokiu dostali zlatú medailu dvaja. Vo finále skoku do výšky mužov bol stav medzi Gianmarcom Tamberim a Mutazom Essom Baršimom nerozhodný a malo nasledovať rozskakokvanie. Pretekári sa však spýtali delegáta, či môžu dostať dve zlaté.

Pri jeho kladnej odpovedi sa pozreli jeden na druhého a objali sa. Bol to jeden z najpamätnejších momentov olympiády v Tokiu.

V Paríži Tamberi rýchlo vypadol, lebo ho trápili problémy s obličkami, kým Baršim dosiahol tretí najlepší výsledok. Medzi Američanom Shelbym McEwenom a Novozélanďanom Hamishom Kerrom nastala podobná situácia, ako pred troma rokmi.

Oni sa rozhodli, že si to rozdajú a v rozskakovaní bol nakoniec úspešnejší Kerr, prezývaný aj Lietajúci Kivi.

„V Tokiu to bolo niečo špeciálne, ale so Shelbym sme si povedali, že by sme chceli vedieť, ako to napokon skončí,“ vysvetľoval Kerr.

„Spravili správnu vec. Ako športovci musíme byť chamtiví, človek chce byť ten najlepší. Medzi mnou a Gianmarcom to bolo trochu iné. Obaja sme prekonali vážne zranenia, keď sa zdalo, že naša kariéra je možno na konci,“ doplnil Baršim.

Úchvatné športoviská, parádna atmosféra

Po dvoch covidových olympiádach sa v Paríži znovu konali hry pre fanúšikov. Navyše na úchvatných dejiskách, pri najznámejších pamiatkach francúzskej metropoly.

Najviac fotografované športovisko bol kurt plážového volejbalu, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti Eiffelovky s úžasným výhľadom. Diváci sa nevedeli nabažiť pohľadom na dominantu Paríža a aj samotní športovci mali niekedy problém sa sústrediť na hru.

Šermiari a teakvondisti zase súťažili v Grand Palais, moderný päťboj a jazdectvo si našli domov vo Versailles, lukostreľba pri Invalidovni a takzvané mestské športy mali svoj park na námestí Concorde.

Atmosféra však bola parádna aj v „obyčajných“ halách či štadiónoch. Francúzi boli pred olympiádou možno skeptickí, no počas hier sa ňou žili, spievali La Marseillaisu a neúnavne skandovali „Allez, Les Bleus“.

Podporu však mali aj športovci z iných krajín, ktorí si nevedeli vynachváliť atmosféru.

V takzvanom Parku šampiónov na námestí Trocadéro sa navyše každý deň mohli ľudia zadarmo stretnúť s olympijskými víťazmi z predchádzajúceho dňa v rámci veľkolepej šou.

Olympiáda patrila všetkým.