Od drog k olympijskému zlatu. Toto sú výnimočné príbehy z Ria

BRATISLAVA. Je trojnásobným majstrom Európy (Göteborg 2006, Barcelona 2010, Zürich 2014) i vicemajstrom sveta (Osaka 2007). Keď predvlani ovládol kontinentálny šampionát vo švajčiarskom Zürichu, pred druhým Matejom Tóthom triumfoval s obrovským náskokom a v novom svetovom rekorde.

Medaila z olympijských hier však francúzskemu chodcovi Yohannovi Dinizovi chýbala. V Riu de Janeiro patril na 50-kilometrovej trati medzi najväčších favoritov.

Odštartoval fantasticky. Zaútočil už v úvode pretekov. Pred ostatnými súpermi si vypracoval takmer dvojminútový náskok. „Ignorovali sme ho. Vedeli sme, ako to s ním dopadne,“ vravel už v cieli olympijský víťaz Matej Tóth.

Ešte po tridsiatich kilometroch Diniz suverénne viedol. Potom zrazu zastal. Držal sa za brucho, ťažko dýchal. Zvíjal sa v bolestiach, ovlažoval sa vodou.

Keď ho dobehol jeden z prenasledovateľov, opäť nasadil chodecké tempo. Neskôr sa počas kráčania v menšej skupine náhle zvalil na zem. Niekoľko sekúnd ležal na asfalte. Nehybne.

Nikdy sa necítil tak zle

Súperi gestikulovali, aby mu rýchlo pribehli na pomoc zdravotníci. Keď Francúzovi pomohli vstať, opäť pokračoval v pretekoch. Hoci v ďalšom priebehu musel pre zdravotné ťažkosti druhý raz zastať, napokon prišiel do cieľa. Na ôsmom mieste.

„Cieľom bola medaila, ktorú som, bohužiaľ, nezískal. Ale aspoň raz v kariére som dokončil olympijské preteky. To mi už nikto nevezme,“ vravel v rozhovore pre Le Monde tridsaťosemročný Diniz.

Priznal, že ho trápili žalúdočné problémy. Na to, že na krátku chvíľu dokonca odpadol, si poriadne ani nepamätal. „Mal som obrovské bolesti. Nikdy v kariére som sa takto zle necítil,“ prezradil.

Yohann Diniz v minulosti prežil náročné obdobie. Trpel ťažkými depresiami. Zlomili ho neúspechy – na majstrovstvách sveta 2011 v Dägu (diskvalifikovali ho z vedúcej pozície), na londýnskej olympiáde (8. miesto) či na svetovom šampionáte 2013 v Moskve (10. miesto).

„Bol som úplne vyhorený. Nebol som schopný už ďalej čeliť vonkajšiemu svetu. Často som ležal v posteli, vôbec sa mi nechcelo vstať,“ spomínal po majstrovstvách Európy v Zürichu.

„Cítil som sa na pokraji síl – fyzických i psychických. Hľadal som riešenie, ako to celé ukončiť. Nevedel som však ako. Spadol som až na dno.“

Podľa Mateja Tótha Diniz aj preteky v Riu nezvládol predovšetkým mentálne. „Čo sa týka výkonnosti, je najlepší na svete. Ale jeho hlava je nepoučiteľná a takéto veci vyvádza stále,“ vravel Tóth.

„On je buď neporaziteľný a je hlúposť ísť s ním, alebo si to prehrá sám. A potvrdila sa druhá možnosť. Nemuseli sme s ním bojovať my. On sa porazil sám.“

Nezničili ho ani drogy

Odmalička trpel Tourettovým syndrómom, ktorý postihuje mozog, ovplyvňuje hybnosť človeka a jeho správanie. Napriek tomu patril v plávaní medzi najväčšie svetové talenty.

Zažiaril na olympijských hrách v Sydney 2000. Získal zlatú a striebornú medailu. O rok neskôr pridal v japonskej Fukuoke dva tituly zo svetového šampionátu.

Mal pred sebou skvelú budúcnosť. V roku 2003 však Američan Anthony Ervin nečakane ukončil svoju kariéru. Ako dvadsaťdvaročný.

„Cítil som, akoby sláva bola mojím vlastným prekliatím,“ citoval Ervina Charlotte Observer.

Začal veľa piť, stal sa závislým od cigariet. Vyskúšal všetky typy drog, mal problémy so zákonom. Trpel depresiami, prepadali ho samovražedné sklony.