Maďarsko ako vzor? Šport sa zmenil na boj lobistov, tvrdí novinár

Na Slovensku je rozšírený názor, že by sme si mali zobrať príklad z Maďarska, kde štát štedro dotuje šport. Čo si o tom myslíte?

Ak to tvrdí niekto zo športového hnutia, úplne ho chápem a myslím si, že má pravdu. Zo svojho uhla pohľadu vidí len to, že jeho sektor dostáva toľko dotácií ako nikdy predtým.

Je pochopiteľné, že by niečo podobné uvítal s nadšením. Celkovo mám však negatívny názor na to, ako maďarský šport s týmto obrovským množstvom peňazí narábal.

Najsilnejším príkladom je Maďarský tenisový zväz, kde na čele s politikom vládnej strany Fidesz vyrobili manko 3,5 miliardy forintov (9,7 milióna eur). Vláda im poskytla rýchlu pomoc v hodnote 2,5 miliardy forintov (6,9 milióna eur) bez toho, aby za deficit mal niekto niesť zodpovednosť.

To nepovažujem za podporu športu, ale za nehorázne plytvanie peniazmi. Spravodlivejšie by bolo, keby tie peniaze rozsypali z helikoptéry nad krajinou.

V Maďarsku prúdi najviac peňazí do futbalu, ale krajina stále nie je futbalovou veľmocou. V čom je chyba?

Futbal je veľmi zaujímavý prípad. Model je dobrý, ale verejná morálka je zlá. Maďarský systém na podporu športu nemôžeme vysvetliť bez toho, aby sme hovorili o Felcsúte.

Najviac peňazí z daní z firemných ziskov totiž prichádza práve do dediny premiéra, do akadémie, ktorú založil. V tom prípade je vylúčené, aby sa pri financovaní futbalu uplatňoval princíp výkonu.

Nemáme vedomosť o tom, že by Puskásova akadémia podávala lepšie výkony ako ostatné veľké kluby, nemá viac divákov, nevieme o tom, že by tento klub mal nejaké tradície – nie je teda žiadny iný dôvod na to, aby práve tento klub získal toľko peňazí, len a len osoba premiéra.

Ale keď ten klub dostáva príspevky z daní z firemných ziskov len kvôli osobe premiéra, všade na svete by to označili za nejakú formu korupcie.

Jednotlivé firmy si vyberajú tento klub práve preto, lebo si myslia, že tak môžu získať iné výhody. Je jasné, že to vôbec nesúvisí so športovými výsledkami. Na jedného obyvateľa Felcsútu pripadá 240-krát viac peňazí z tejto formy podpory ako na priemerného obyvateľa Maďarska.

Najväčšiu prekážku vhodného využitia finančných prostriedkov vidím práve v tomto korupčnom šialenstve a v nemorálnosti.

Napísali ste knihu o športovej politike Orbána, v ktorej ste poukázali aj na rôzne nezrovnalosti systému financovania športu. Raz v nej nazývate tento systém domčekom z karát, ktorý je postavený na priaznivých hospodárskych podmienkach a na vízii premiéra, ktorý až extrémne miluje šport. Môže sa teda kedykoľvek zrútiť?

Tento systém je postavený výlučne na politických rozhodnutiach. Hoci ani v minulosti sa nedalo povedať, že by tento sektor žil z toho, čo mu ponúkol trh. Už sa však formovala kultúra, podľa ktorej sa v niektorých kluboch platilo členské, začal sa vytvárať trh so sponzormi.

Potom prišiel systém podpory z daní z firemných ziskov. Orbánova vláda umožnila firmám, aby dane zo svojho zisku nemuseli odvádzať štátu, ale mohli touto sumou podporiť športové subjekty. A preto firmy považovali túto záležitosť za uzavretú a ďalšie prostriedky na sponzoring už nechceli minúť.

Ale podpora z dane z firemných ziskov je vlastne štátnou dotáciou. Nejde o to, že by firmy obetovali nejaké prostriedky zo svojho zisku na marketingové ciele, napríklad na sponzoring, ale jednoducho nezaplatia daň do štátnej pokladnice a dajú ju nejakému športovému klubu.

Keďže sa v športe objavili veľké sumy, platy trénerov i hráčov prudko vyleteli nahor. Nie je to problém v časoch hospodárskeho rastu a keď na čele krajiny stojí premiér, pre ktorého je šport priorita. Lenže minimálne tú konjunktúru nemôžeme považovať za večnú.

Keď príde pokles ekonomiky, firmy budú mať menšie zisky, a tak podporia šport len v menšej miere. Systém už vtedy môže začať kolísať, nehovoriac o tom, že keď nastane dlhšia kríza, ani štát možno nebude môcť podporovať šport v takej miere ako doteraz.

Tento systém je udržateľný len v ideálnych podmienkach, pričom sme absolútne zabudli pokúšať sa vytvoriť podmienky fungovania športových klubov aj bez štátnych peňazí.

Šport sa zmenil na boj lobistov. Väčšinu veľkých zväzov riadia politici Fideszu a celé je to tom, kto si vybaví peniaze. Štát navyše podporuje šport aj inými spôsobmi: štátna televízia platí za prenosové práva zápasov futbalovej ligy oveľa viac, než je ich trhová hodnota, veľké štátne firmy si v športových kluboch platia reklamu. Keď odstránime hoci len jeden pilier z týchto foriem podpory, celý obraz sa môže zmeniť.

Čo by sa stalo s maďarským športom, ak by v nasledujúcich voľbách neuspel Viktor Orbán?