Návrat gaučového trénera: Je skutočný Desmod len vtedy, keď Kuly nemôže spievať?

Autor je bývalý úspešný fanúšik a gaučový tréner, v tejto pozícii prispel k trom medailám na hokejových MS

BRATISLAVA. Som jedným z vás, jeden z piatich miliónov hokejových odborníkov, nebojím sa povedať, že skúsených trénerov. Áno, je nás päť miliónov, ten zvyšok obyvateľstva má menej ako päť rokov, nemá televízor alebo nevie po slovensky. To my, my sa v hokeji predsa vyznáme.

Bez mučenia priznávam, že som tak trochu trénerom vo výslužbe. Skúsim to z hlavy. Rakúsko, Fínsko, (Nagano), Švajčiarsko, Nórsko, Rusko, Nemecko, (St. Lake City), Švédsko, Fínsko... znovu Rakúsko? (Turín) a.... a potom sa moja aktívna kariéra gaučového odborníka skončila.

Koľkože sme sa pred domom alebo na basketbalovom ihrisku nadiskutovali o tom, ako môže ten potrimiskár (vtedy sme trénera volali iným výrazom, ale ten už nepoužívam) zobrať na šampionát niekoho ako Voskár alebo Mosnár, a presne sme vedeli, kto mal hrať.

Teda, možno nevedeli, ale vedeli sme, že určite niekto lepší, potom by sme aj my dopadli lepšie. Mali sme trinásť a mysleli sme si, že tomu rozumieme lepšie ako Ján Šterbák.

Dánsko a možnosť zanadávať si

A čo prišlo po Rakúsku 2005? Roky, ktoré sa zlievajú do jednej rozmazanej spomienky. Väčšinou sme nehrali štvrťinále, jeden boj o záchranu, domáca nehviezdna rozlúčka hviezdnej generácie, striebro z roku 2012, takmer medaila na olympiáde... No väčšina z toho už išla mimo mňa, skrátka ma hokej ako taký prestal baviť.