Namiesto ihriska supermarket. Najslávnejšieho odchovanca kúpil Real Madrid

BRATISLAVA. Mladšia generácia už ani netuší, že tu kedysi stáli futbalové bránky. Na mieste niekdajšieho ihriska TJ Vinohrady teraz nájdeme supermarket. Pritom klub svojho času vynikal prácou s mládežou, kariéru tu začínal aj Peter Dubovský.

„Klub bol na ideálnom mieste, lebo z každej bratislavskej časti sa tam dostalo dieťa jedným spojom, či už z Petržalky, Vajnorov, Vrakune či odinakiaľ. Aj preto sa stala záchytnou stanicou chlapcov, ktorých veľké kluby, Slovan a Inter nechceli. Dlhodobo sme boli za nimi tretí najlepší klub v mládežníckych kategóriách v Bratislave,“ spomína na Vinohrady televízny komentátor Richard Fekete, bývalý hráč klubu.

Nespochybniteľný odborník

Prácu s mládežou mal pod palcom profesor Miroslav Holienka, bývalý dekan FTVŠ UK. Autor viacerých publikácií o futbale využíval svoje široké teoretické vedomosti aj v praxi. Jeho bývalí zverenci si ho nevedia vynachváliť.

„S futbalom som začínal v Rači, ale v dorasteneckom veku ma oslovil pán Holienka. Vinohrady patrili v mládežníckych kategóriách k bratislavskej špičke, bol to pre mňa posun. Pánovi Holienkovi vďačím za veľa, v mojej futbalovej kariére bol podstatnou osobou. Možno ho bežný fanúšik nepozná, lebo netrénoval ligové mužstvá, ale je to veľmi dobrý tréner a nespochybniteľný odborník, Aj ľudsky bol výborný, čo je pre mladých hráčov kľúčové,“ vraví Marián Tomčák, ktorý sa po ukončení profesionálnej kariéry tiež vydal na televíznu dráhu.

Maracana či Sahara?

„V zime sme krúžili okolo Štrkovca alebo sme trénovali na ploche, ktorú sme volali Maracana. Bola to skôr zem, bez trávy, takže sa to dalo využívať aj v zime,“ prezradil ďalšie detaily Fekete.

Tomčák si spomínanú plochu pamätá ako Saharu. „Nerád som tam trénoval, hrozné ihrisko, taká hlina tam bola... Alebo to bola Maracana a Saharu sme mali na Devíne? Teraz už si nie som istý,“ smeje sa bývalý hráč Interu Bratislava, Spartaka Trnava či Dunajskej Stredy.

„Maracanu“ i hlavné ihrisko by ste však v súčasnosti hľadali už márne. Na jeho mieste oproti Štrkoveckému jazeru stojí supermarket a parkovisko.

„Dosť často tam chodím nakupovať, veľakrát si na to spomeniem. Stál tam aj Hotel Kontakt, kam sme chodili na regeneráciu. Je smutné, že to ihrisko už tam nie je,“ dodal Tomčák.

Fúzia s Rapidom

Nový Čas pred šiestimi rokmi uverejnil zoznam zaniknutých bratislavských futbalových ihrísk od druhej svetovej vojny. Vtedy narátali 43 už neexistujúcich plôch. To číslo je dnes určite väčšie.

Zánik ihriska je takmer vždy predzvesťou zániku klubu. Podobný osud postihol aj vtedy treťoligovú TJ Vinohrady, ktorá sa v roku 2000 zlúčila s Rapidom Bratislava. Tam prešla väčšina hráčov i tréneri Miroslav Holienka a Zsolt Pakusza, ktorý neskôr trénoval aj ženskú reprezentáciu a v súčasnosti pracuje na Slovenskom futbalovom zväze ako manažér vzdelávania.

Odpílená bránka v Slovenskom Grobe

„Hrávali sme vždy v sobotu predpoludním o 10.30. To mi veľmi vyhovovalo, po stretnutí sa vždy utužovala partia, vybehli sme niekam,“ dodáva Richard Fekete.

Pamätá si stretnutie so Slovenským Grobom, ktorý práve vtedy zažíval futbalový boom a každý rok postupoval. „Prišli sme tam, a jednu bránku mali odpílenu. Mali nejaké majetkové spory s jedným človekom a on ráno v deň zápasu odpílil bránku. Čakali sme, kým ju znovu zvarili a potom sa hralo. Bola to kovbojka. Za stavu 2:2 sa nám zranil hráč v rohu ihriska, divák vbehol na ihrisko a vytiahol ho von nasilu, aby sa mohlo hrať ďalej. Bola tam čudná atmosféra, nakoniec sme museli volať aj policajtov, aby nás odtiaľ dostali,“ pripomenul jeden pamätný zápas Fekete.

Vinohrady spájali celú Bratislavu a ľudí zo všetkých koncov mesta, ale tým pádom nemali stabilnú fanúšikovskú základňu. „Na našich domácich zápasoch bolo zopár rodičov a to bolo asi tak všetko. Takže scenár sa opakoval aj v našom domácom stretnutí so Slovenským Grobom. S nimi chodilo 200-300 ľudí, bola to jedna z najväčších návštev. Ten zápas sme však vyhrali, aj to mi utkvelo v pamäti,“ dodal Fekete.

Začínal tu aj Dubovský

Najslávnejším odchovancom TJ Vinohrady bol Peter Dubovský, jeden z najlepších hráčov histórie slovenského futbalu, bývalý futbalista Realu Madrid či Ovieda, ktorý tragicky zahynul v roku 2000 počas dovolenky v Thajsku.

Ako pripomenuli Bratislavské noviny, jeho rodina bývala na Prešovskej, Peter chodil do základnej školy na Bajkalskej a v roku 1982 sa zastavil na štadióne, či by tu nemohol trénovať a hrávať.

„Samozrejme sme o ňom vedeli, v klube sa o ňom hovorilo, ale Dubovský tam nestrávil taký dlhý čas, aby zanechal nejakú extrémnu stopu,“ poznamenal Fekete.

Šikovného ľaváka si totiž všimol Slovan a kúpil ho údajne za niekoľko kartónov ruského šampanského.

Výborná partia

Z Vinohradov do ligy to však dotiahli viacerí. „Pamätám si Miša Kubalu či brankára Peťa Brezovana, chytal v Brne i v Interi,“ spomínal na spoluhráčov Marián Tomčák.

„Vo Vinohradoch bola partia vždy výborná. S mnohými bývalými spoluhráčmi sme stále v kontakte. Ak budú na to vhodné podmienky, rád by som zorganizoval nejaké stretnutie,“ uzavrel Richard Fekete.