RED DEER. Šimon Latkóczy bol z ukončenia majstrovstiev sveta do 20 rokov - rovnako ako veľa iných hokejistov - veľmi sklamaný.
Turnaj bol zrušený potom, čo boli skontumované tri duely. Dokopy pre štyri prípady covidu - dvoch pozitívnych mali USA, jedného Česi a jedného Rusi.
Pre slovenskú brankársku jednotku išlo o posledný juniorsky šampionát, na ktorom sa mohol zúčastniť.
Niekoľko hodín po oznámení definitívneho osudu turnaja uverejnil na instagrame úprimný a ostrý príspevok. Poďakoval spoluhráčom, fanúšikom a skritizoval organizáciu turnaja. Podľa neho išlo o frašku.
"Rád by som o tohtoročných majstrovstvách sveta do 20 rokov povedal niekoľko slov," začal. "Celé je to zlý vtip, nič iné. Ako je toto vôbec možné?
Každý jeden hráč sa na tento turnaj pripravoval dni, mesiace, dokonca roky. Toto je skrátka vrchol juniorského hokeja. Bol som nadšený z toho, že nastúpim, lebo viem, koľko ľudí to sleduje a aká obrovská skúsenosť to je.
Je to oslava hokeja. Najlepší hráči pokope.
Strávili sme Vianoce mimo rodín. Je ťažké si to predstaviť, všakže? Dennodenne obetujeme hokeju všetko, čo môžeme, a to aj najväčšie sviatky s rodinou.
Poviem vám jedno. Je to náročné. Prišiel som tu, aby som zo seba vydal všetko, a ono to dopadlo takto?
Za toto je vinná IIHF. Úplne tento turnaj podcenila. Od prvého dňa bola organizácia strašná. Cítil som sa, akoby som prišiel na nejaký obyčajný mládežnícky turnaj.
Vieme, že covid je dnes hlavným problémom, ale toto s ním nemá nič spoločné. Všetci vieme, že aj vlani sa MS juniorov konali v Kanade. Rovnaké miesto, rovnaký cieľ - vyhnúť sa covidu a baviť sa hokejom.
Hoci vlani mali Nemci niekoľko pozitívnych hráčov, stále hrali. A pritom dobre vieme, že bol covid vlani nebezpečnejší ako teraz.
Vlaňajší šampionát sme celý strávili v bubline, pohybovali sme sa len medzi hotelom a štadiónom. Bolo to šialené, ale fungovalo to. Ľudia, čo tam pracovali, boli počas celého turnaja v bubline s nami. Vôbec nechodili domov.
Ak to mám porovnať s týmto rokom, po príchode sme museli pár dní stráviť v izolácii v izbách, aby sme si boli istí, že nikto nie je po príchode do Kanady pozitívny. Všetko išlo hladko. Kde je teda problém?
Bývali sme v hoteli, kde boli okrem nás aj iní ľudia. V našom hoteli fungoval barber, reštaurácia či obchod, kam mohli bez problémov chodiť ľudia zvonku.
Reštaurácia bola každý večer preplnená, takže sme sa dostali do kontaktu s osobami, ktoré s turnajom nemali nič spoločné. Najvtipnejšie na tom je, že sa na našom hoteli uskutočnila dokonca svadba. Je to zlý vtip.
Ľudia, ktorí pre nás pracovali, chodili každý deň domov. Iste, boli každý deň testovaní, ale vieme, že testy to neukážu ihneď po kontakte s pozitívnym. Aký to teda má zmysel?
Len zopár hráčov z ostatných tímov bolo pozitívne testovaných. Nikdy to nebolo o celom tíme, dokonca ani o polovici mužstva. Prečo teda nemohli hrať zaočkovaní hráči?
Prečo každý odporúča vakcínu, keď pravidlá zostávajú nezmenené? Áno, som zaočkovaný, aj všetci z nášho tímu sú, no napriek tomu to neurobilo žiaden rozdiel. Prečo IIHF nehľadala riešenie, ako v turnaji pokračovať?
Veď už teraz stratili kopec peňazí. Akoby ich vyhodili len tak do vetra. Mohli aspoň hľadať možnosti, ako dokončiť majstrovstvá.
Lenže to nespravili. Ukončili šampionát, akoby išlo iba o niekoľko nezmyselných zápasov pre zopár náhodných ľudí, čo sa rozhodli stráviť sviatky v Kanade.
Chcel by som sa poďakovať Hockey Slovakia, že urobili všetko, čo bolo v ich možnostiach, a za spôsob, akým sa k nám správali. Cítil som sa ako profesionál.
Na záver mi dovoľte poďakovať sa mojim spoluhráčom. Bola to najlepšia partia, do akej som sa mohol dostať. Mala potenciál doniesť domov medailu. Veril som nám, ako nám veril každý jeden člen mužstva.
Milujem vás, chalani.
Tréneri robili všetko, čo mohli. Malo to byť výnimočné. Namiesto toho zažívame smutný koniec našich juniorských rokov. Ďakujem fanúšikom, ktorí nás počas posledných dní podporovali. Vnímali sme to a veľmi si to vážime.
Asi mi došli slová, aby som opísal tento turnaj. Celá organizácia zo strany IIHF bola jednoducho na smiech. My sme urobili, čo bolo v našich silách. Prečo to nezvládli oni?
Ďakujem a je mi ľúto, že to muselo skončiť takto."