Mapa Afriky, ťah perom, mestá zakrúžkované na červeno: Paríž, Alžír, Agadez, Dakar. Toto je príbeh o tom, ako sa zrodila rely Paríž -Dakar a ako sa pred 40 rokmi naplnil osud jej zakladateľa a hlavného organizátora Thierryho Sabina.
V 70. rokoch minulého storočia vznikala nová móda cestovania, objavovali sa nové médiá a ľudia z miest, dostatočne disponujúci peniazmi, chceli okúsiť to, čo dnes nazývame adrenalínové športy.
Bola to éra, keď už síce Francúzom v Afrike veľa toho nepatrilo, ale spleť dlhoročných pavučín stále držala pohromade. Dekáda morálneho uvoľnenia, naštartovaná hádam šokom z vojny vo Vietname, priniesla do západnej kultúry vlnu novoromantizmu.
Tak sa zrodilo prvé africké motoristické dobrodružstvo – motocyklové a automobilové preteky pretínajúce Abidžan na Pobreží Slonoviny a Nice v krajine Galského kohúta.
Na tejto trase sa v roku 1977 v sedle motocykla objavil aj Francúz Thierry Sabine. Práve tento rodák z mesta Neuilly-sür-Seine, ležiaceho na severozápadnej hranici Paríža, neskôr stál na začiatku dakarského príbehu. Samozrejme, nebol jediný Francúz, ktorý sa rád túlal krajinou Malého princa, bývalých kolónií pod rozžeraveným púštnym slnkom.
Pochopil však, že ľudia si jednoducho chceli siahnuť na dno svojich síl a overiť si, čo v nich je. A ocitnúť sa sám v Afrike je ten najideálnejší spôsob.
Thierryho osud sa vo všeličom podobá spisovateľovi Antoine de Saint-Exupérymu. Ten so svojim lietadlom stroskotal v severnej Afrike a svoje zážitky z blúdenia piesočnými dunami sa rozhodol preniesť do rozprávkovej podoby.
Knihu „Malý princ“ dodnes čítajú deti na celom svete a učarovala aj mnohým dospelým. „Vždy som mal rád púšť. Sadnúť si na piesočnú dunu. Nič nevidieť. Nič nepočuť. Aj napriek tomu sa niečo v tom tichu chveje,“ uviedol Saint-Exupéry.
Všetko, čo odteraz robíš, je navyše
Dňa 14. januára 1977 za hranicou oddeľujúcou Niger od Líbye, na úpätí hory Emi Fezzan, Sabine stratil orientáciu a zablúdil. V „púšti všetkých púští“ – ako Ténéré nazvali Tuarégovia – tri dni a tri noci bez jedla, pitia a na pokraji smrti zápasil o holý život. Podľa zákonov prírody mal zomrieť, ale nestalo sa tak.
Hodiny plynuli a Jean-Claude Bertrand, hlavný organizátor rely Abidžan-Nice, v snahe nájsť Thierryho vynaložil všetky dostupné prostriedky.
Ku cti mu slúži, že prehľadal meter po metri, aby zachránil živého muža, ktorý sa neskôr paradoxne stal jeho veľkým rivalom. Keď ho konečne našiel, povedal mu: „Všetko, čo odteraz robíš, je navyše!“
Bertrandove slová o tom, že všetko čo Sabine od tej chvíle zažije bude bonusom, dodali Thierrymu mimoriadnu silu.
Zažil zjavenie. Premožený krásou púšte sa vrátil do Francúzska s nadšením zázračného človeka a rozhodol sa zorganizovať „La Transat des Sables“.
Privediem vás ku dverám dobrodružstva
Je pravda, že Thierryho snom bolo od tej chvíle usporiadanie pretekov, ktorých značná časť by viedla africkou púšťou. A je aj pravda, že od 14. januára 1977 do 14. januára 1986 (deväť rokov, deň za dňom!) už jeho život nebol ten istý.
Namiesto toho, aby na Afriku na celý život zanevrel, rozhodol sa, že sa tam vráti a Saharu pokorí. Zamilovaný do afrických tratí, vzal si do hlavy zorganizovať nevšedné preteky.
Povedal si, že privedie so sebou podobných dobrodruhov ako je on sám. Neskôr vyhlásil: „Privediem vás ku dverám dobrodružstva. Ale je na vás, aby ste ich otvorili a vyzvali osud.“
Tak sa zrodil Dakar. Dobrodružstvo, ktoré podľa jeho slov malo „pomôcť snívať ostatným“. Založil Thierry Sabine Organisation, niekdajšiu finančne najsilnejšiu športovú organizáciu Francúzska, zohnal troch sponzorov, stanovil pravidlá a vytýčil trať. Pretekárom tak sprostredkoval nezabudnuteľné zážitky.
„Thierry Sabine videl, ako veci fungujú na rely Abidžan-Nice z hľadiska organizácie,“ poznamenal Francúz Hubert Auriol, trojnásobný víťaz Dakaru a neskorší riaditeľ tohto podujatia.
A pokračoval: „Na druhej strane, ak sa Bertrand nestaral o tlač, Sabine pochopil, že medializácia je veľmi dôležitá. Mal veľkú výhodu, že fungovanie mediálnej mašinérie poznal naspamäť. Ako bývalý študent EFAP (École Française des Attachés de Presse), školy pre tlačových atašé, získaval prax v redakcii L'Équipe.
Na konci roka 1978 mu šéfredaktor tohto športového denníka povedal: ,Ak nám v januári zaistíš vyšší predaj novín, budeme ťa sledovať každý deň.‘ Thierry s touto myšlienkou zašiel do ďalších redakcií – France Soir, Agence France Presse, Le Figaro či Le Parisien.
A povedal im: ,Vezmem si na starosť žurnalistiku‘ a prenajal si novinárske lietadlo. Do prvého ,vydania‘ vyrazilo päť novinárov, ktorí pokrývali celú tlač! Vplyv médií bol mimoriadne dôležitý.“
Skrátka rozumel médiám a vedel, ako vytvoriť atraktívny obraz podujatia. Tiež vedel, že dramatické príbehy z púšte – boj o prežitie, technické problémy, exotické prostredie – sú ideálne pre médiá, a to bol základ jeho stratégie.
Mal tisíc starostí, rozdal tisíc úsmevov
Jaroslav Krpec, niekdajší československý reprezentant za značku Tatra, si na Thierryho zaspomínal: „To nebola inštruktáž pred bojom, ale príjemný rozhovor s mužom, ktorého šarm nikomu nedovolil ani na okamih z neho spustiť oči.
Stelesňoval bezprostrednú srdečnosť d'Artagnana a vznešenú diplomaciu kardinála Richelieu v jednej osobe. Bol kamarátsky a súčasne nekompromisný. Ani raz sa pri jeho ranných kázaniach nestalo, že by niekto predčasne odišiel. Mal denne tisíc starostí, ktoré mu však nebránili rozdať tisíc úsmevov.“
Sabine, dobrodruh telom aj dušou a veľký milovník Tuarégov, však okrem Dakaru organizoval aj iné podujatia: tzv. Zelený okruh, enduro v Le Touquet-Paris-Plage, off-road člnov na rieke Niger z Niamey do Bamaka a tiež lyžiarsky Raid Blanc, ktorý pripravoval s Alainom Gaimardom a spoločnosťou Les Arcs (uskutočnil sa však až po jeho smrti).
Začal nakrúcať seriál s názvom „Les Nouveaux Aventuriers“ (Noví dobrodruhovia) spolu s Pierreom Fauqueom zo Sierra Production, režíroval program a prizýval si rôznych hostí. Mal aj iný projekt, a tým bolo písanie – začal písať román a poviedky.
Dnes Thierryho môžeme zazrieť aj vo filme „Un homme et une femme: Vingt ans déjá“ (Muž a žena po dvadsiatich rokoch), v ktorom hlavnú úlohu stvárnil francúzsky herec a automobilový pretekár Jean-Louis Trintignant.
Vo filme sú zachytené aj dokumentárne snímky z príprav a vytýčenia trasy Dakaru pre rok 1986, zopár záberov je i zo samotného štartu na Place d'Armes vo Versailles.
