O tom, ako sa pripravuje na svoje siedme majstrovstvá sveta v dlhom bazéne, nám odpovedala Martina Moravcová (33 r.) prostredníctvom emailu.
Ste ikona slovenského plávania. Zdolali ste vyše 200 slovenských rekordov, množstvo európskych i svetových. Čo vás ženie vpred?
„Od narodenia som vyrastala vo vode a žila plávaním. Samozrejme, že robiť šport na vrcholovej úrovni si vyberie svoju daň na tele aj na duši. Tak ako čokoľvek iné, čo robí človek s maximálnym nasadením dlhé roky. Každý úspech aj neúspech ma hnal vpred a motivoval vždy iným spôsobom. Keď sa obzriem za svojou plaveckou aj životnou cestou, je len málo vecí, ktoré by som spravila inak. Cítim, že som za svojím športovým zenitom a som s tým vyrovnaná. V tomto som realistka. Takže momentálne plávam preto, že ma plávanie stále baví. Šport pre mňa nie je o drine, svalovici a kilometroch v bazéne, ale predovšetkým o radosti. A to, že idem na svoje ixté majstrovstvá sveta, je bohužiaľ obraz toho, že lepší zatiaľ na Slovensku nevyrástli."
V roku 2012 bude olympiáda v Londýne, skúsite?
„Možno niektorí zastávajú názor, že by som mala radšej skončiť alebo dokonca, že už som dávno mala skončiť. A ja sa takých pýtam, prečo by som mala prestať plávať? Ja nikomu nediktujem, čo by mal v živote robiť. Veď šport nie je len o tom či mám nejaké medaily na krku. Momentálne je Londýn 2012 ešte veľmi ďaleko. Mám svoj športový vek. Tak ďaleko sa dopredu nepozerám."
Dosiahli ste v plávaní už všetko, čo ste chceli?
„Myslím, že áno. Nie všetko sa mi podarilo dosiahnuť, ale obrazne to poviem takto: Môj „tanier" je kopcom plný a veľmi pestrý. A to, že tam nejaká „čerešnička", ako napríklad olympijská zlatá, chýba, čo na tom?"
Na pretekoch máte dnes za súperky aj o 15 rokov mladšie plavkyne. Aké ciele si dávate?
„Niekedy sú médiá v hodnotení športovcov nespravodlivé a posudzujú výkony len podľa umiestnenia. Moje osobné ciele sú skromné. Na šampionáte poplávam tri päťdesiatky - motýľ, kraul a znak. Rada by som si zaplávala tohtoročné najlepšie výkony. Ak niekto bude hodnotiť z pohľadu „ako vysoko sa umiestnim" a porovnávať ich s mojimi najlepšími rokmi, tak pochvalu nezískam."
Dá sa plávaním uživiť?
„Dá, ale plavec musí byť úplná svetová špička. Ja som sa plávaním uživila, keďže som tú špičku dosiahla a pomerne dlho som sa v nej držala."
O pár dní budete štartovať na majstrovstvách sveta v Ríme. Spomínate si na svoje prvé vrcholné seniorské preteky?
„Boli to olympijské hry v roku 1992, a spomínam si na ne veľmi dobre. Bola som najmladšia členka československej výpravy. Môj prvý svetový šampionát bol práve v Ríme v 1994, na ktorý nemám až také dobré spomienky. Cestovali sme tam autobusom a už počas nekonečnej cesty som sa trápila so zvýšenou teplotou a virózou."
Čo robíte, keď si chcete od plávania odpočinúť?
„Relaxujem mimo bazénu, najčastejšie doma alebo pri prechádzke so psom. Čítam knihy, časopisy, pozerám filmy. Skrátka fyzicky nenáročné činnosti."
Vie byť pre vás plávanie aj oddych ako pre väčšinu ľudí, trebárs pri mori?
„Vie, a istým spôsobom aj je. Nie každý tréning je naplno. Technické plávanie je o zručnosti a aeróbna záťaž občas môže byť aj prečistenie mysle. Pobyt pri mori a vznášanie sa na vlnách je relaxom aj pre mňa."
Máte ešte aj dnes nejaký športový vzor?
„Z toho obdobia som už vyrástla. Keď som bola mladšia, páčila sa mi Kristina Egersegi či Matt Biondi."
Vnímate mladých slovenských plavcov ako napríklad Klobučníka, Trudmana, či Listopadovú?
„Áno, a majú veľa dobrej práce za sebou, no ešte veľa driny ich čaká."
Má niekto z nich potenciál?
„Všetci traja a aj ďalší. Myslím, že pre mnohých juniorov, vrátane Listopadovej, bola nedávna účasť na juniorských majstrovstvách Európy veľkým oči otvárajúcim zážitkom. Dúfam, že ich to bude motivovať, pretože cesta na vrchol je dlhá a náročná."
Môžu v slovenských podmienkach ešte vyrásť plavci, ktorí dokážu konkurovať svetovej špičke?
„Podmienky na šport u nás nie sú ideálne, ale to je téma na dlhšie. Ja som sa do špičky dokázala predrať aj z našich podmienok. Potom som však musela odísť za lepším. Nie každý je však silná osobnosť a zvládne takýto radikálny prechod."
Kúpalisku Eva vo vašich rodných Piešťanoch hrozí zánik.
„Eva, ako sme ju poznali, zanikla takmer pred dvoma rokmi. Fungovanie vonkajšieho bazéna počas troch letných mesiacov je len plátanie dier a zúfalý pokus pár jedincov o udržanie možnosti si zaplávať v kúpeľnom meste. Klub vodného póla s finančnou podporou mesta prevádzkuje vonkajší bazén. Podľa mňa je to celkom trápna situácia, keďže dnes veľa obcí má buď mestské kúpaliská alebo súkromné aquaparky. V okrese Piešťany nie je ani jedno z toho."
V posledných rokoch v bazénoch kraľoval Michael Phelps. Je najlepším v histórii plávania?
„Myslím, že áno a je mi potešením, že môžem zažiť túto éru, o ktorej sa bude ešte dlho hovoriť, tak ako sa dlho skloňovalo Spitzovo meno."
Vnímajú Michaela Phelpsa ako svetovú hviezdu aj v Amerike? Napríklad v porovnaní s hráčmi bejzbalu, či amerického futbalu?
„Áno, Michael má ten najvyšší status športovej hviezdy a je „household name" aj vo futbalovo-bejzbalovo-basketbalovej Amerike."
Ste súčasťou svetového plávania už sedemnásť rokov. Ako sa za ten čas zmenil plavecký šport?
„Dosť radikálne. Najmä v posledných dvoch rokoch, vďaka, alebo bohužiaľ pre plavky z dovtedy zakázaných materiálov. Dlhodobá krivka prirodzeného rastu výkonnosti sa prudko narušila. Ale nie je to prvý raz. V minulosti to bolo prevažne v dôsledku dopingu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch to boli plavci z NDR, v polovici a koncom deväťdesiatych rokov, to boli Číňanky. Lenže teraz sa tento neprirodzený boom netýka jednotlivcov, ale všetkých."
Dá sa jednoduchým spôsobom docieliť, aby mali v plávaní opäť všetci rovnaké podmienky? Teda aby vymizol pojem technologický doping?
„Áno. Po prvé si svetová plavecká federácia FINA musí urobiť „doma" poriadok a stanoviť a definovať presné pravidlá a parametre materiálov, z ktorých sa budú môcť pretekárske plavky vyrábať. Teraz je v tom úplný chaos a praticky si každý robí, čo chce, od výrobcu až po plavcov. Treba sa navrátiť k takým materiálom, ktoré svojimi parametrami nebudú umelo pomáhať fyzickým vlastnostiam plavcov. Napríklad, je všeobecne známe, že neoprén má nadnášavú vlastnosť, čo je proti základným pravidlám FINA, napriek tomu sú takéto plavky v súčasnosti povolené a rekordy padajú ako na bežiacom páse. Časy zaplávané v posledných dvoch rokoch sa nedajú porovnať s výkonmi spred roka 2008. Ale pozor, samotné plavky z plavca šampióna nespravia. Také jednoduché to zasa nie je."
Pšenica, raž, jačmeň a všetky múčne jedlá. I bežný chlieb je pre Martinu Moravcovú nebezpečný. Trpí totiž celiakiou.
Metabolizmus je alfou a omegou dobrého športového výkonu. Koncom roka 2007 Martine Moravcovej diagnostikovali celiakiu.
„Je to autoimmúne ochorenie, keď telo nie je schopné spracovať glutén nachádzajúci sa v niektorých obilninách ako pšenica, raž, jačmeň a ovos," vysvetľuje slovenská plavkyňa.
Celiakia má široký rozsah symptómov, od miernej celkovej slabosti až po chronickú hnačku a stratu hmotnosti.
Človek musí mať na celiakiu genetickú predispozíciu. Niekedy sa prejavuje už od detstva, no môže sa stať, že sa spustí až v dospelosti.
Celiakiu máte na celý život. Nedá sa totiž vyliečiť. Žiť s ňou sa dá iba prísnym dodržiavaním bezlepkovej diéty. „Ak v motore niečo nefunguje, už auto nemôže jazdiť ako kedysi," opisuje Moravcová problémy celiatika z hľadiska športovej kariéry.
Neustále si musí dávať pozor na stravu. Potraviny pre celiatikov sú dostupné často iba v špecializovaných obchodoch. Zahnať hlad pri cestovaní, na športových podujatiach, či na dovolenke, môže byť problém.
Najhoršie je odhaliť „skrytý" glutén v rôznych prísadách a éčkach. Napríklad v jogurtoch, šunkách, čokoládach, cukríkoch, salámach a ďalších bežných potravinách. „Aj jedlo, ktoré je v poriadku, stačí pokvapkať omáčkou a je zle. Ľudia, ktorí touto chorobou trpia a dospeli do jej vysokého štádia, vedia pochopiť, aké veľké problémy môže nesprávna strava narobiť. Nákupy sú niekedy doslova horor."
Okrem zvýšeného rizika rakoviny hrubého a tenkého čreva majú títo ľudia na kostiach výraznú osteoporózu, rastie riziko zlomenín, poruchy pečene a ďalšie ochorenia.
Príznaky celiakie
Tráviace ťažkosti, plynatosť, hnačky, strata hmostnosti, ale aj zápchy a priberanie.
Nadmerná únava, osteoroporóza, časté zlomeniny.
Kožné prejavy, poruchy krvotvorby, chudokrvnosť.














