Vladov roh: Rok s organizáciou RFA

BRATISLAVA. Pred rokom 12. marca 2022 prebehol prvý turnaj organizácie Real Fight Aréna, ktorá mala priniesť nový vietor na scénu bojových športov.

Po viac ako roku a siedmych turnajoch je načase zbilancovať jej vstup na scénu a priblížiť si, čo organizácii vyšlo a na čom potrebuje ešte zapracovať.

Vladimír Bilohuščin v rubrike Vladov roh hodnotí 5 pozitív a naopak 5 vecí, na ktoré by si v RFA mali dávať veľký pozor.

Pozitíva

1. Konkurencia

Za najväčšie pozitívum pokladám určite vytvorenie novej platformy pre bojovníkov. Po tom, čo dominantný hráč na domácej scéne Oktagon MMA prenikol do Nemecka a chystá aj expanziu do ďalších krajín, sa domácim profesionálnym bojovníkom ponúka o čosi menej možností na zápasenie, keďže Oktagon angažuje viac zahraničných bojovníkov.

Práve RFA otvorilo nové dvere, do ktorých v podstate môže vstúpiť každý profesionálny bojovník alebo aj mladý talent, ako sme to videli napríklad v prípade Dominika Toporcera.

2. Plejáda bojových športov

Aj keď je momentálne na vrchole bojových športov MMA, RFA nezabudlo ani na postojové disciplíny, akými sú thajský box v malých rukaviciach, box a iné. Na pomerne veľkom pódiu sa tak mohli objaviť možno aj menej známe postavy, ktoré určite mali čo ponúknuť.

3. Finančné zázemie

Častokrát sme videli organizácie, ktoré skončili skôr, ako v podstate začali. Dôvodom bolo finančné zabezpečenie, ktoré pokrýva vysoké náklady na turnaje.

Organizácia RFA ale avizovala, že prichádza s balíkom, ktorý dokáže bez problémov zafinancovať úvodný ročník a o to ľahšie potom bojovníci do RFA prestúpili, keďže cítili silnú finančnú podporu.

Financie boli kľúčové pri veľkých menách ako Sivák, Možný, Fapšo, ale hlavne pri bojovníkoch, ktorí boli pod krídlami Oktagonu.

Práve Brichta, Ďatelinka a Brož totiž potrebovali extra motiváciu, aby odišli z dobre zabehnutej organizácie, ktorá im mohla otvoriť cestu aj do UFC.

4. Nové projekty

Veľmi sympaticky sa RFA správa aj na poli inovácií a spolupráce s novými subjektami. Od vzniku totiž promotér Boris Marhanský predstavil niekoľko projektov, ktoré sme na Slovensku ešte nevideli.

Za všetko treba spomenúť spoluprácu s kubánskymi bojovníkmi, pripravovaný projekt s Tomi ´Kid´ Kovácsom, ktorý sa bude venovať boxu, či najnovšiu MMA pyramídu.

Osobitne by som ale vyzdvihol spoluprácu s menšími organizáciami, ktoré majú na karte amatérske zápasy a projekt kvalifikácie na podujatia RFA s garantovaným kontraktom je ukážkou toho, ako sa dajú mladé talenty motivovať ku prestupu do profesionálneho kolotoča.

5.     Prenikanie na maďarský trh

Aj keď československá scéna nie je najmenšia, na domácej scéne máme už množstvo menších či väčších organizácií a práve expanzia do Maďarska môže byť pre RFA novým impulzom.

Tieto vody sú totiž pre domáceho fanúšika neprebádané a okrem Maté Kertezsa veľa maďarských bojovníkov nepoznáme.

Ak RFA dobre podchytí tento trh, môžeme byť svedkami priamej konfrontácie troch susediacich krajín, čo môže byť pre fanúšikov skutočne atraktívne.

Negatíva

1. Privysoké investície

Azda najväčší otáznik ohľadom budúcnosti organizácie RFA visí nad schopnosťou dlhodobo projekt financovať.

Už úvodná pompézna tlačová konferencia naznačia veľké finančné vklady ešte pred akýmkoľvek ziskom z podujatí, keď veľkoplošné obrazovky, klietka, občerstvenie, prenájom a celá plejáda bojovníkov musela stáť nemalé peniaze.

Rovnako predstaviť organizáciu už pol roka pred oficiálnym prvým turnajom bolo celkom riskantné, aj keď nakoniec organizácia ponúkla v marci podujatie Warm Up. Ak je totiž pravda, že na projekte pracovalo asi 5 mesiacov pred prvým podujatím okolo 30 ľudí, organizácia mala nemalé náklady už len na mzdy.

Ak k tomu prirátame financie na kampaň, podpisové bonusy, tlačové konferencie a ďalšie náklady, investícia sa mohla pohybovať v skutočne vysokých sumách.

Samozrejme, nový projekt potrebuje vstupnú finančnú injekciu, ale otázka znie, či bolo potrebné alokovať až takúto veľkú sumu niekoľko mesiacov pred prvým turnajom a kedy sa táto investícia začne promotérom vracať.

2. Platové podmienky

S prvým bodom súvisí aj nastavenie platových podmienok pre jednotlivých bojovníkov. Ak sú prezentované informácie pravdivé, tak platy v RFA sa pohybujú na spodnej hranici 1500 eur. A to je problém.

Nie žeby sme nedopriali bojovníkom poriadne výplaty, ale dobrý hospodár si musí urobiť kalkuláciu nákladov a výnosov.

Ak vezmeme v úvahu, že štartová listina ponúka 10 zápasov, iba na výplate minimálnej mzdy pre 20 bojovníkov utratí RFA 30 tisíc eur. Samozrejme, hviezdy typu Fapšo, Brichta a Ďatelinka môžu mať honorár rádovo vo vyšších sumách, a tak sa poľahky dostávame na hranicu nad 50 tisíc eur.

Na vykrytie takejto sumy by tak RFA muselo predať okolo 2000 lístkov minimálne za 30 eur, keďže organizácia musí platiť dane a poplatky. Samozrejme, do hry vstupujú aj sponzori, ale toto je iba jedna položka turnaja a vykrytie takejto sumy je naozaj ťažká úloha.

Príliš vysoké platy majú ale za následok aj iný neduh a tým sú špekulanti. Ak RFA deklaruje, že je minimálna mzda za zápas 1500 eur, je to voda na mlyn aj slabším bojovníkom, ktorí si rovno zažiadajú viac, lebo veď základná mzda je úplný spodok pre začiatočníkov a vy máte predsa financie. Náklady na turnaj tak značne stúpajú.

3. Orientácia vo svete bojových športov

Ak chcete vstúpiť na pôdu bojových športov, musíte sa na to poriadne pripraviť. Je to totiž absolútne iná liga ako organizovanie hudobných podujatí.

RFA si nechala urobiť prieskum trhu, či sa na domácej scéne uživí ešte jedna organizácia, čo už indikovalo, že majitelia nepoznajú podrobne bojovú scénu. Prieskum trhu tohto druhu vám totiž nepovie v podstate nič ak neviete, ako to funguje v našich pomeroch.

Do procesu vstupuje nesmierne veľa faktorov, s ktorými promotér zrejme v minulosti nepracoval. Za všetko spomeniem napríklad hľadanie nových bojovníkov, ich presné naceňovanie, matchmaking, a samozrejme aj konkurenčný boj.

Nestačí byť iba fanúšik alebo raz za tri dni ísť na tréning, musíte presne poznať trh a hlavne spolupracovať s ľuďmi, ktorí pôsobia v branži. Tým musíte bezvýhradne veriť, hlavne v momentoch, kedy vám budú hovoriť aj nepríjemné veci.

Tu podľa mňa promotér troška podcenil situáciu, keď prichádza k výmenám členov tímu až priveľmi často a organizácia sa s realitou domácej scény zoznamuje za pochodu.

4. Veľké plány

Na domácej scéne sme za posledné desaťročie videli množstvo väčších či lokálnych organizácií, ktoré mali jeden podstatný spoločný znak. Jedinou výnimkou bola organizácia XFN a druhou práve RFA. Iba tieto dve organizácie totiž na trh vstúpili reverzným spôsobom.

Spravidla začína organizácia od malých turnajov s biednym rozpočtom a postupne začína podľa výsledkov rásť, ako to napríklad vidíme u Oktagon MMA.

RFA ale začalo s veľkou parádou, keď angažovalo ešte pred vyhodnotením čoby len jediného podujatia plejádu hviezdnych mien za veľké peniaze. Pre hráča, ktorý je z prostredia mimo bojových športov, je to naozaj odvaha, keďže neviete odhadnúť, koľko financií sa do košiara vráti.

V tomto ohľade RFA trocha vytriezvelo, keď sme na začiatku počúvali reči o tom, že chcú prekonať v dohľadnej dobe Oktagon a ako už vieme, Oktagon má stále takmer nedostihnuteľný náskok.

5. Zavádzajúce informácie

Kľúčovým prvkom dobrej organizácie je získanie dôvery fanúšikov. Bohužiaľ, to v RFA občas škrípe, keď sme častokrát svedkami iných udalostí, aké boli deklarované.

Teraz, samozrejme, nehovorím o zmenách štartovky kvôli zraneniam, to sa stáva každému, ale skôr ohlasovanie vecí, ktoré nie sú dotiahnuté.

Byť spomínanou jednotkou na trhu, či ohlásenie radu titulových zápasov rok vopred, sú jeden z príkladov takýchto sľubov.

Za zmienku stojí taktiež angažovanie Tomáša Deáka, ktorý mal zmluvu s ACA a aj keď na tlačovej konferencii promotér deklaroval, že je to vyriešené, tak nebolo a Deáka sme v RFA nevideli.

Takéto veci musia byť jasne dohodnuté, podpísané a až posledným krokom je ohlásenie verejnosti. Ako sa hovorí, dvakrát meraj a raz rež.

Vyhodnotenie

Organizácia RFA má za sebou strastiplný vstup na domácu scénu, keď si na svoj chrbát naložila obrovské finančné bremeno a výsledky nemuseli byť také, ako sa očakávali.

Možno aj preto postupne z pompéznych plánov organizácia upustila a podujatia v Trnave, Budapešti a Prievidzi sa už oveľa viac podobali domácim reáliám a neponúkali toľko preplatených hviezdičiek, ale aj nové perspektívne tváre.

Ak sa RFA natrvalo vydá týmto smerom, bude ponúkať mladé zaujímavé mená a hlavne sa začne správať skromnejšie, môže sa stať etablovanou organizáciou strednej triedy.

Ak sa ale vráti na cestu investícií do projektov, ktoré budú finančne veľmi náročné, obávam sa, že ich cesta skončí podobne ako tá XFN.