Z klubu dostal jasný zákaz. O Fehérvárym nemôžem nič hovoriť, tvrdí skaut

KODAŇ. Hokejisti počas kariéry málokedy uvažujú o tom, čo bude, keď raz natrvalo odložia korčule a hokejku.

Sú však aj výnimky. Miroslav Zálešák ešte ako hokejista túžil po tom, že po kariére bude sledovať talentovaných hráčov.

Sen sa mu splnil. Pred dvoma rokmi ukončil kariéru a takmer hneď sa stal profesionálnym skautom pre tím NHL Colorado Avalanche.

Ak s ním chcú novinári urobiť rozhovor, musia najskôr poslať žiadosť do Colorada a čakať na pozitívnu odpoveď. Na šampionáte v Kodani sedí počas zápasov na tribúne a robí si poznámky do svojho notesa.

„Nemôžem vám ukázať, čo si tam značím. Je to prísne tajné,“ tvrdí 37-ročný Zálešák.

Ako hráčovi mu chýbala drzosť

Počas kariéry pôsobil šesť rokov v zámorí, z toho štyri sezóny bol súčasťou organizácie San Jose Sharks. Za prvé mužstvo si však zahral len v dvanástich zápasoch, v NHL dal iba jeden gól.

Väčšinou času pôsobil vo farmárskom tíme. V sezóne 2003/2004 zaň strelil v 72 zápasoch 35 gólov a pridal 40 asistencií. Prečo sa nedokázal stabilnejšie usadiť v NHL?

„Keď sa spätne zamyslím a budem sebakritický, asi mi k tomu niečo chýbalo. Možno väčšia drzosť, sebavedomie alebo americká nátura. Človek potrebuje aj šťastie,“ reaguje Zálešák, ktorý si zahral na dvoch majstrovstvách sveta.

V NHL si zahral s hviezdami ako Teemu Selänne, Patrick Marleau či Vincent Damphousse. Dobré vzťahy i kontakty mu pomohli, aby sa stal skautom.

„Rozhodil som siete a Colorado vtedy hľadalo niekoho v Európe. Vo Viedni som mal pohovor s ich hlavným skautom a do troch dní bolo všetko spečatené,“ opisuje.

Na pohovore dostal aj úlohu

O tom, že bude po kariére sledovať a analyzovať hokejistov, uvažoval už dlhší čas. Prvýkrát mu to napadlo na juniorskom turnaji v Piešťanoch.

„Stretol som skautov zo San Jose. S jedným som sledoval zápas a vtedy sa vo mne niečo zlomilo - že také niečo by ma bavilo. Stále som to mal v pamäti a po kariére som povedal manželke - chcem byť skautom,“ približuje Zálešák.

„Milujem hokej. Aj keď som doma, pozriem si ho v televízii. Vždy ma bavilo sledovať, ako hráči reagujú na rôzne situácie,“ dodáva.

Na podobné pozície bývajú často zložité viacstupňové pohovory. Bolo to tak aj v jeho prípade?