Štrbák je doma z nemocnice. Bojovník prehovoril po prvý raz od infarktu

BRATISLAVA. Miroslav Štrbák bol prepustený z nemocnice.

Jeden z najlepších slovenských bojovníkov bojoval o život po tom, čo na tréningu v bratislavskom klube Octagon Fighting Academy dostal infarkt počas precvičovania techník.

Následne ho vo vážnom stave previezli do nemocnice, kde ho lekári uviedli do umelého spánku. Prvé vyhlásenia od brata Jozefa boli opatrné, no dobré správy začali pribúdať.

V súčasnosti sa už zotavuje doma.

Ďakuje za záchranu života

Štrbák zároveň prehovoril vôbec po prvý raz od nešťastnej udalosti.

Na sociálnej sieti zverejnil odkaz, v ktorom sa poďakoval tímovým kolegom. Práve ich reakcia bola kľúčová, keďže mu okamžite poskytli prvú pomoc, až do príchodu záchrannej služby.

„Ahojte, priatelia, už som doma s priateľkou. Už konečne som v poriadku. Chcel by som sa poďakovať Tomášovi Deákovi, Maťovi Silymu a Igorovi Danišovi za to, že mi zachránili život.

A taktiež môjmu bratovi a Jančimu Hartlovi, že sa postarali o veci, kým som ležal v nemocnici. Taktiež ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi držali palce na Instagrame, na Facebooku. A ďakujem aj mojej rodine, priateľom, všetkým. Ďakujem,“ odkázal.

Chvíle hrôzy

Nepríjemné momenty opísal jeden z menovaných zápasníkov.

Úspešný bojovník thajského boxu Igor Daniš našiel Štrbáka ako prvý. „Chalani mali zápasnícky tréning, ja som mal silový vo vedľajšej miestnosti. Išiel som si ešte zaboxovať do boxovacieho vreca, po jednom kole som zbadal Mira sedieť pri stene. Šiel som za ním a zistil som, že nesedí, ale je opretý o stenu a nemá vedomie.

Zakričal som na chalanov, skúsil som, či Miro dýcha, či má tep a nemá zapadnutý jazyk. Dýchal veľmi ťažko, tep som mu ani nenahmatal, jazyk zapadnutý nemal,“ uviedol Daniš pre portál Sport24.sk.

Duchaprítomnosť Daniša a ďalších tímových kolegov sa v kritickej chvíli ukázala ako podstatná skutočnosť.

„Nevedel som poriadne vyhodnotiť, či mám ísť 30 stlačení ku 2 vdychom, alebo 5 ku 1. Nakoniec som nad tým prestal rozmýšľať a povedal som si, že je lepšie robiť niečo ako nič a zvolil som metódu 5 ku 1. Improvizoval som, robili sme to až do príchodu prvej pomoci,“ zakončil Daniš.