Chystáte sa na svoj dvanásty svetový šampionát A kategórie, odkiaľ čerpáte sily a motiváciu?
„Hokej ma stále baví, robí mi radosť. Tento šampionát vnímam ako jednu z posledných príležitostí zahrať si v slovenskom drese, predĺžiť si v ňom o pár týždňov či mesiacov aktívnu kariéru. Odmalička znamenala pre mňa reprezentácia veľmi veľa. Keď ma vybrali medzi najlepších v našej krajine, bral som to ako odmenu. Všetci sme vtedy vyrastali s tým, že chceme byť reprezentantmi, k čomu nás viedli tréneri. To vo mne ostalo dodnes. Vždy som sa snažil vrátiť to, čo mi bývalý systém starostlivosti o hokej dal. Nemyslím bývalému systému, ale hokejovej reprezentácii Slovenska.“
Už prípravné zápasy potvrdili, že vaša športová forma pred šampionátom v Bielorusku je na vyššej úrovni ako pred rokom, keď ste išli do Helsínk nie celkom rozohraný. Ako to cítite?
„Pred rokom som išiel na majstrovstvá sveta po dlhom liečení zranenia. Chýbal mi čas na rehabilitáciu, potom najmä herná prax. Štyri-päť mesiacov som bol mimo hokeja. So súčasnosťou sa to nedá ani porovnať.“
Cítite nejaké limity svojho tela po zranení krčnej chrbtice? Môžete hrať obľúbený golf?
„Mohol by som, ale nehral som ho od jesene, no veľmi ma to teraz nezaujíma. Po skončení súťaže so Slovanom v KHL sme mali viacerí hráči trochu problém s mesačnou prestávkou bez zápasu. Viacerí sme sa potrebovali rozohrať a rozkorčuľovať.“
Bronzoví v roku 2003. Žigmund Pálffy (vľavo) a Miroslav Šatan.
FOTO: TASR
Pred poldruha rokom ste sa pomaly zotavovali zo zranenia krčných stavcov. Vyžaduje si váš stav naďalej špeciálne cvičenia?
„Robím ich denne, tento údel ma čaká zrejme celý
