Slovenský útok fungoval. Sadli sme si, vraví český majster Roman

Neistota spôsobená pandémiou ho pred sezónou 2020/2021 poslala zo zámoria do českého Třinca. Kombinácia dôverne známeho prostredia, výborných podmienok a kvalitného mužstva zafungovala najlepším možným spôsobom – hokejový útočník MILOŠ ROMAN (21) sa s tímom HC Oceláři Třinec stal v pondelok víťazom českej Tipsport extraligy. Radosť z premiérového majstrovského titulu na seniorskej úrovni vzápätí umocnila pozvánka do slovenskej reprezentácie.

V lete ste sa po troch rokov v zámorí vrátili do Třinca. Dnes zrejme neľutujete.

Určite nie. Keďže bola pandémia, všetko sa vyvíjalo inak ako obvykle a nikto nevedel, aká bude ďalšia sezóna. Musel som sa rozhodnúť. Som rád, že som dostal od trénera priestor a že som mal možnosť hrať.

Pondelňajší piaty a posledný finálový duel sledovalo priamo v třineckej Werk Arene tisíc ľudí. Vnímali ste divákov na tribúnach?

V porovnaní so zápasmi počas sezóny, keď boli prázdne tribúny, to bol obrovský rozdiel. ľudia si zaslúžili byť na štadióne, s nami. Som veľmi rád, že sa to podarilo. Prejavilo sa to aj na atmosfére, každý človek dokáže urobiť rozdiel.

Ako ste strávili uplynulé hodiny?

Počas play-off sme mali nabitý program, prakticky stále sa hralo. Išli sme od zápasu k zápasu a po tom poslednom z nás všetko opadlo. Mohli sme si to užiť a osláviť s chalanmi titul.

V základnej časti ste obsadili v tabuľke druhú priečku. Ako hodnotíte túto časť sezóny?

Mali sme výborný vstup do sezóny, dokázali sme bodovať v dvadsiatich zápasoch za sebou. V januári prišiel menší výpadok, ale dokázali sme to ustáť. V závere základnej časti prišla veľká tragédia, všetkých nás to vzalo. Verím, že za iných okolností by sme to otočili a stali sa víťazom základnej časti. Ušlo nám to o niekoľko bodov, bolo to tesné. Ale v konečnom dôsledku to bola skvelá sezóna.

Ako ste v kabíne vnímali spomínanú tragédiu, ktorá postihla kapitána Petra Vránu?

Držali sme spolu, to bol základ. Vedeli sme, že musíme byť súdržní a Peťovi pomôcť.

V prvom kole play-off ste si jasne poradili s Kometou Brno (4:0 na zápasy, pozn. red.). Potom však prišlo sedemzápasové semifinále s Mladou Boleslavou...

Mladá Boleslav mala výbornú sezónu. V základnej časti nás dokázali štyrikrát zdolať, vedeli na nás zahrať. Vo vzájomných zápasoch rozhodovali maličkosti, výsledok bol vždy o jeden či o dva góly. My sme sa na nich však výborne pripravili od prvého duelu. Potom už rozhodovali detaily a to, kto viac chcel. Mladá Boleslav má však mladý tím, takže je tam na čom stavať.

Cítili ste nejaký tlak alebo mali ste obavy pred semifinále, keďže v základnej časti vás Mladá Boleslav zakaždým zdolala?

To áno, ale išli sme do toho s tým, že to zvládneme. V play-off sa už nepozeráte na to, čo bolo. Síce nás porazili štyrikrát, ale každý z tých duelov bol vyrovnaný. A v semifinále to bolo rovnaké, rozhodovali maličkosti. Kto bol šťastnejší a dal gól, väčšinou dotiahol zápas do víťazného konca. Bola to vyrovnaná séria a zaslúžene dospela do siedmeho stretnutia.

Po dvoch rokoch si Třinec s Libercom zopakovali finále. Akým súperom boli Bílí Tygři?

Každý súper, Brno, Mladá Boleslav aj Liberec, bol ťažký. Hoci sa finálová séria skončila 4:1 na zápasy, samotné stretnutia boli vyrovnané. Okrem prvého zápasu to boli výhry o gól či o dva. Vo štvrtom dueli padol gól až v predĺžení a vtedy to mohlo padnúť na hociktorú stranu. Bolo to napínavé a vyrovnané.

Piaty zápas, 45. minúta. Viedli ste o gól a trafili ste žrď. Čo vám vtedy prebleslo hlavou?

Bol som sám pred bránkou a chcel som dať gól. To, že som trafil žrď... možno som mal mieriť trochu viac doľava (úsmev). Tá situácia sa už nedala zmeniť. Do konca však zostávalo ešte veľa času a musel som sa sústrediť na ďalšie striedanie. Škoda, že to tam nepadlo, možno by z nás opadol stres. Ale som rád, že potom sme strelili ďalší gól a napokon sme vyhrali.

Takmer počas celej sezóny ste nastupovali v slovenskom útoku s Vladimírom Draveckým a Patrikom Hrehorčákom. Ako vám to fungovalo?

S Paťom hrám už dlhé roky, nastupovali sme spolu v mládeži. Rozumeli sme si všetci traja. Vlado sa nám veľa ráz snažil vysvetliť rôzne veci, odovzdať skúsenosti. Sadli sme si, vedeli sme, čo od seba môžeme očakávať. Povedali sme si, ako by sme chceli hrať a tak to aj fungovalo.

Zažili ste vy osobne počas sezóny náročnejšie obdobie?

Dva mesiace som bol zranený, vtedy to bolo ťažšie. Po návrate som sa do toho musel opäť dostať. Vedel som však, že sezóna ešte pokračuje a chcel som byť pripravený na play-off.

V základnej časti ste získali dvanásť bodov, vo vyraďovacích bojoch ďalšie tri. Ste z individuálneho hľadiska spokojný?

Vždy to môže byť lepšie. Dostával som sa do šancí, ale so zakončením to nebolo ideálne. To musím zlepšiť, vedieť sa viac presadiť. Potom prídu aj body.

Do Třinca som však išiel s tým, že chcem získať tímový úspech. Každý chce predsa vyhrať titul. To bol aj pre mňa základ. Do každého striedania som šiel s tým, že chcem urobiť maximum pre tím, pre víťazstvo. Individuálne štatistiky boli len bonusom.

České médiá označili za nosné postavy tohto úspechu trénera Václava Varaďu a brankára Ondřeja Kacetla. Vidíte to rovnako?

Určite áno. Keď sme to potrebovali, brankár nás podržal dôležitým zákrokom a dokázal chytiť aj vyložené šance. On bol jedným z hlavných dôvodov, prečo sme vyhrali. Tréner nás zase vedel pripraviť na každý zápas. Myslením nás nastavil na to, aby sme boli úspešní v každom stretnutí. Aj keď sa to niekedy nepodarilo, presne vedel, čo od nás môže očakávať.

Oceliarom sa podarilo obhájiť titul, celkovo už majú tri. Vy ste v Třinci pôsobili aj v mládežníckych kategóriách. Aký je to klub, ako tamojší ľudia vnímajú hokej?

Zázemie tam je na vysokej úrovni, jedno z najlepších v Európe. Povedal by som, že až luxusné. Vedenie sa o hráčov stará veľmi dobre. Ľudia v Třinci hokej prežívajú, väčšinou býva plný štadión. Je to síce malé mesto, ale žije hokejom.

Vám sa trochu skrátili majstrovské oslavy, však?

Presne tak. S Paťom (Hrehorčákom) a Maťom (Gernátom) sme dostali pozvánku do reprezentácie, takže nás čaká cesta na zraz. Ale prvotné oslavy sme stihli a ja som vďačný aj za to. Teraz sa už teším na ďalšiu výzvu.

Ako ste zareagovali na pozvánku do reprezentácie?

Už pred semifinále som volal s pánom Haščákom. Vravel mi, že keď skončíme, rád by nás pozval do reprezentácie. Bol som prekvapený, ale veľmi sa teším. Bude to pre mňa prvý reprezentačný zraz, nová výzva, veľa skúseností. Už sa teším, keď sa to začne.

S akým cieľom pocestujete na zraz?

Poznám veľa chalanov, ktorí sú nominovaní a teším sa, že ich znovu stretnem. Rovnako sa teším i na reprezentačné zápasy po dlhom čase, pre mňa prvé medzi mužmi. Myslím si, že mi to dá veľa skúseností. Ako som spomínal, je to pre mňa nová výzva. Budem sa snažiť čo najviac bojovať a udržať sa v tíme.

Do Třinca ste pred sezónou prichádzali s cieľom ukázať sa a zabojovať ešte o šancu v zámorí. Stále je to vašou ambíciou?

Áno. Som mladý, takže verím, že by sa to ešte mohlo podariť. Teraz sa však pozerám len na to, čo je. Idem krok za krokom a keby taká príležitosť prišla, bol by som nesmierne šťastný.