Let najlepšieho tímu sveta sa skončil hororom. Slovák mal iba 26

BRATISLAVA. Päť minút po sedemnástej hodine zmizlo lietadlo v hustej hmle z dohľadu radaru.

Trimotor Fiat G.212 CP skončil svoj let na vrchu Superga asi desať kilometrov od Turína.

Pilota zaskočila búrka a silný vietor, klesol až príliš nízko. Lietadlo narazilo do násypu, na ktorom stojí svätostánok.

Pri rovnomennej barokovej bazilike s výškou 672 metrov sa roztrieštilo na márne kusy.

AC Turín, Grande Torino (veľký Turín) bol vtedy najlepší tím planéty, aj v roku 1949 kráčal za titulom.

Chýbali štyri kolá do konca, keď sa vybrali na rozlúčkový zápas Xica Ferreiru do Lisabonu proti Benfice. Spiatočný let domov sa však skončil hororom.

Prestúpil zo Slovana

Ide o jednu z najväčších tragédií v dejinách športu.

Nik z 31 pasažierov neprežil. Zahynulo osemnásť futbalistov, jeden z nich bol Július Schubert.

S Turínom získal titul in memoriam. Mal iba dvadsaťšesť rokov.

Rodák z Budapešti bol československým repatriantom. S Talianmi podpísal zmluvu hneď po slávnom mexickom zájazde Slovana ešte pred februárom 1948.

Do Turína prestúpil v polovici sezóny, začiatkom roka 1949 z ŠK Bratislava. Za talianskeho šampióna stihol odohrať iba päť zápasov, raz skóroval.

S tímom mal letieť aj jeho dobrý kamarát a legendárny futbalista Ladislav Kubala, reprezentant Maďarska, Československa (hral za Slovan) a Španielska.

Mal šťastie, že mu ochorel syn

Fanúšikovia ho vyhlásili za najlepšieho hráča Barcelony minulého storočia. Kubala vtedy hrával neoficiálne za klub Pro Patria v mestečku Busto pri Miláne. 

Tam zvykli pôsobiť futbalisti, ktorým sa podarilo ujsť pre komunistami.

Týždeň pred zápasom dorazila do Talianska Kubalova manželka so synom, ktorý vážne ochorel. Kubala v poslednej chvíli odriekol účasť a do lietadla nenasadol.

Zachránil si tak život. V lietadle však mohol byť aj ďalší Slovák. 

„Schubert i ja sme po mexickom zájazde Slovana podpísali prestupové lístky Turínu. Kým on odcestoval z Bratislavy do Talianska, mne v tom ťažká choroba zabránila. Prišiel som o obličku a Ďuso mi posielal liek zvaný streptomycín, ktorý u nás nebolo dostať. Pomohol mi prežiť," rozprával pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre SME Miloslav Danko.

Ak by nebolo spomínanej choroby, s veľkou pravdepodobnosťou by v lietadle sedel aj on. Svojho kamaráta Schuberta prežil o 59 rokov.

Doma neprehrali 93 zápasov

Od vojnového roku 1942 AC Turín ovládol Taliansko. V období 1942 - 1949 vyhral ligu päťkrát, sériu prerušila na dva roky vojna.

Počas štyroch po sebe idúcich sezón mužstvo doma neprehralo, keď z 93 zápasov vyhralo 83 a 10 remizovalo. 

V sezóne 1947/48 dokázali streliť Turínčania 125 gólov, pričom inkasovali len 33. 

Celkovo dokázal AC počas piatich majstrovských sezón nastrieľať neuveriteľných 408 gólov.

V základnej zostave talianskej reprezentácie v tom čase nastupovalo osem až deväť hráčov z AC Turín, hlavnou hviezdou bol Valentino Mazzola.

Turínčania razili futbalovú modernu, v systéme hry sa objavili prvopočiatky rozostavenia 4-4-2.

Ako mraky vo vetre

Pohreb sa konal dva dni po nehode. S mŕtvymi sa prišlo rozlúčiť vyše pol milióna ľudí.

Špeciálne na Schuberta si v roku 2011 spomenul novinár Cartas Esféricas. „Hovoria, že pri masovej rozlúčke na turínskom cintoríne s olovenými rakvami ho sprevádzala iba jedna osoba, Ladislav Kubala,“ napísal na margo Schuberta. 

„Hovorili o ňom, že prišiel zomrieť. Prežil svoj posledný veľký sen. Bol súčasťou najlepšieho tímu na svete. V Turíne dnes jeho hrob s menom starne bez kvetov a zabudnutia,“ dodal pre wordpress.com Esféricas.

Iný taliansky novinár a spisovateľ Gianpaolo Ormezzano vlani vydal knihu venovanú špeciálne Schubertovi. Nesie názov: ´Ako mraky vo vetre. Veľký Turín Júliusa Schuberta.´ Autor dodáva, že jeho román je inšpirovaný ľudským príbehom Schuberta, ktorý stelesňuje postavu neznámeho vojaka.

Po tragédii dohrávali juniori

Vedúci predstavitelia ligy po tragédii zvažovali, ako ďalej. Inter, AC Miláno a Juventus navrhovali, aby titul pridelili AC Turín na znak úcty k tragicky zosnulým. Prezident Turína Ferruccio Novo to však odmietol, rozhodol sa, že titul vybojujú na ihrisku.

Na zostávajúce štyri kolá v drese AC Turín nastúpili juniori. Kapitánsku pásku po Mazzolovi prevzal Sauro Tomá, jediný hráč A-mužstva, ktorý zostal nažive.

Do Lisabonu necestoval pre zranenie. Zo solidarity sa však všetci súperi rozhodli, že taktiež postavia juniorov.

AC Turín vyhral vo všetkých štyroch zostávajúcich zápasoch so skóre 12:2. Osemnásť hráčov sa stalo majstrami in memoriam. 

Štvrtý máj sa stal pre talianskych futbalistov posvätný. Všetky zápasy, ktoré sa odohrávajú v tento deň, sa začínajú tichom a spomienkou na smutnú udalosť. Aj po toľkých rokoch.

AC Turín, neskôr premenovaný na FC, už nikdy nevytvoril tak výnimočný tím, aj keď ešte raz vyhral titul v roku 1976. Väčšie úspechy zožal druhý tím z Turína - Juventus.