Mladý Žilinčan skočil do Bundesligy a outsider šokoval svet

Milan Škriniar mieri s milánskym Interom za titulom v Talianskej lige, čo by bola v slovenských pomeroch výnimočná udalosť. Jeho spoluhráč z národného tímu PETER PEKARÍK je jediným žijúcim Slovákom, ktorý sa stal majstrom v jednej zo štyroch najlepších líg sveta (anglická, nemecká, talianska, španielska).

Keď v roku 2009 oslavoval s Wolfsburgom, bola to svetová senzácia v štýle anglického Leicestru z roku 2016.

Wolfsburg bol pritom v polovici súťaže až na deviatom mieste, ale potom zázračne vyletel.

Čo bolo za úspechom vtedajšieho Wolfsbugu, ktorý dal vtedy dole aj slávny Bayern Mníchov?

Vo Wolfsburgu som našiel mužstvo, ktoré bolo po charakterovej, individuálnej aj hernej stránke výborne poskladané. Tréner Felix Magath mal na hráčov výborný inštinkt a mnohých pre bundesligu objavil. V mužstve bolo vtedy tridsaťpäť hráčov. Na tréningoch bola neskutočná disciplína, nasadenie každého hráča na maximum, pretože každý z tímu chcel hrať a presadiť sa. Tréningové metódy trénera Magatha pripisujú mnohí k profesionálnemu vojenskému výcviku.

Môžete byť konkrétnejší? Váš tréner Magath mal prezývku Saddám podľa irackého diktátora. 

Na predsezónnom sústredení sme boli tiež v jednej nemeckej vojenskej akadémii, kde sme počas prípravy využívali na naše tréningy aj vojenské výcvikové priestory a pomôcky. Pamätám si, ako sme preskakovali cez vojenské prekážky a okolo pochodovali vojaci. Ťažké tréningy boli jedným z pilierov nášho úspechu. Po kondičnej stránke sme boli pripravený tak, že sme mohli odbehať dva zápasy za sebou. Navyše to mužstvo zocelilo aj po mentálnej stránke. Keď sme mali posledné tri rozhodujúce zápasy do konca sezóny, tak nás tréner Magath zobral na sústredenie blízko Wolfsburgu, kde sme boli úplne sami. Chcel nás izolovať od vonkajšieho tlaku a extrémnemu záujmu médií i fanúšikov. Všetko mal dopredu premyslené a každá jeho stratégia v tejto výnimočnej sezóne slávila úspech. Rozprávanie a zážitky o trénerovi Magathovi by boli však na celú knihu.

S Wolfsburgom takmer nikto nerátal a nakoniec bol z toho senzačný titul. Ako si to vysvetľujete?

Keď som v januári 2009 prestupoval zo Žiliny do Wolfsburgu bundesligovú tabuľku viedol Hoffenheim s Bayernom Mníchov, ktorí mali narovnako bodov, nám patrila deviata priečka.

Prišla však fantastická séria v ktorej sme desať zápasov po sebe vyhrali a to nás katapultovalo do čela tabuľky. Potom sme si už prvé miesto nenechali ujsť, aj keď to bola poriadna dráma až do posledného zápasu sezóny. Dosiahli sme niečo, o čom si nikto nedovolil ani snívať. To sú tie krásne príbehy, kde si človek môže povedať, že si siahol na niečo takmer nemožné.

Zdá sa, že ste tímu priniesol vtedy šťastie. Odkedy ste nastúpili v základnej zostave, tak vyhrali desať zápasov za sebou. To azda nebola náhoda?

Môj prvý prestup zo Žiliny do zahraničia som si krajší veru nemohol ani predstaviť. Aj keď prechádzka ružovou záhradou to na začiatku určite nebola. Hneď po mojom prvom tréningu pod trénerom Magathom, ktorý sme absolvovali s jeho obľúbenými medicinbalmi som pocítil, aká ťažká výzva ma čaká. Všetko sa však vyplatilo a najťažšie tréningy v mojej kariére priniesli svoje ovocie a najväčší úspech na mojej klubovej úrovni. Tréner Magath bol známy svojimi extrémnymi tréningmi a vďačím mu za to, že ma pripravil na bundesligu. A to nielen po fyzickej, ale aj mentálnej stránke. Som rád, že všetko do seba skvele zapadlo a mohol som mužstvu pomôcť k najväčšiemu úspechu v jeho histórii.

Ste jediný žijúci Slovák, ktorý vyhral titul v jednej zo štyroch najlepších líg sveta. Ako to vnímate? 

Viem, že titul v jednej z najlepších líg sveta sa podarilo v samostatnosti Slovenska doteraz vyhrať len dvom hráčom. Španielsku La Ligu v roku 1994 Petrovi Dubovskému a nemeckú Bundesligu v roku 2009 práve mne. Aj s odstupom času sú to stále fantastické pocity. Hlavne tu v Nemecku mi tento úspech často fanúšikovia pripomínajú. Rád sa s nimi k týmto krásnym spomienkam vraciam. Vo chvíli, keď som ako 22-ročný držal v rukách bundesligový majstrovský tanier som si uvedomil, že hranice človeka sú len v hlave, že človek disponuje fyzickým a mentálnym potenciálom. Záleží na každom z nás kto ako s týmto potenciálom naloží. Bol to môj prvý rok v nemeckej Bundeslige, v tej dobe mi to dodalo vieru a posilnilo to moje odhodlanie. Odvtedy uplynulo dvanásť rokov a stále pokračujem v mojej futbalovej ceste.

Ako si spomínate na oslavy?

Titul sme spečatili v poslednom domácom zápase proti Werder Brémy, ktorý sme vyhrali 5:1. Museli sme ho vyhrať, pretože Bayern Mníchov nám počas vzájomnej stíhačke o titul nič nedaroval. Po konečnom hvizde rozhodcu vypukol na našom 30 - tisícovom štadióne ošiaľ. Fanúšikovia sa s nami radovali priamo na hracej ploche. Po oficiálnom odovzdaní majstrovského taniera a medailí sme sa zo štadióna presunuli na hlavne námestie Wolfsburgu. Normálne tam cesta zo štadióna trvá pätnásť minút. Nám však pre obrovské davy fanúšikov, ktorí cestu na námestie lemovali, trvala približne dve hodiny. Na námestí nás čakalo približne 80 - tisíc ľudí, ktorí nám pripravili nezabudnuteľnú a elektrizujúcu atmosféru. Titul si všetci vychutnávali plnými dúškami. Po spoločných oslavách s fanúšikmi sme sa ako mužstvo presunuli do reštaurácie, kde slávenie úspechu pokračovalo do neskorých ranných hodín. Tu mi príde na um hneď spomienka ako spoluhráč budil v ranných hodinách niektorých polospiacich spoluhráčov hlasným klaksónom a sirénou. Po nej sa už spať nechcelo nikomu (smiech).

Hlavným sponzorom Wolfsburgu je Volkswagen. Nedarovali vám automobil?

Na pamiatku nemeckého titulu mam doma majstrovsky tanier, medailu, špeciálne hodinky na ktorých je vygravírované moje meno, rok a titul. Bundesligový titul fanúšikom vo Wolfsburgu pripomína aj špeciálne múzeum, v ktorom ma každý hráč, ktorý sa o tento úspech zaslúžil odtlačok kopačky s jeho menom.

Milan Škriniar má titul na dosah s Interom Miláno. Ako by ste ho opísali?

Milanovi tento veľký úspech veľmi prajem. S Interom to majú výborne rozohrané a myslím si, že ak budú pokračovať v takej forme v akej momentálne sú, tak ich do konca sezóny o taliansky titul už nikto nezastaví.

Škrinka (prezývka Skriniara, pozn. red) sa prestupom do Interu a aj napriek mladému veku vypracoval na jedného z najdôležitejších hráčov svojho mužstva a je pre Inter lídrom a veľkou oporou.