Zlatý paralympionik sa chystá na boby a chce postaviť velodróm

Má za sebou výnimočný rok. Jozef Metelka v ňom prekonal svetový rekord, na paralympiáde získal tri medaily, štartoval v troch pretekoch so zdravými cyklistami. Teraz sa pripravuje na debut v boboch. V budúcnosti by chcel dosiahnuť, aby v cyklistike súťažili hendikepovaní i zdraví športovci spoločne. Zvažuje však, že bude reprezentovať Veľkú Britániu.

V ankete o najlepšieho cyklistu Slovenska ste skončili hneď za Petrom Saganom na druhom mieste. Prekvapilo vás to?

„Je to paráda a veľmi ma to teší. Ľudia si možno začali uvedomovať, že šport je o stavaní mostov. Toto môže byť jeden z prvých mostov, ktorý povedie k tomu, že všetkých športovcov budeme vnímať ako celok a nebudeme ich deliť na to, či má niekto nejaký hendikep, alebo nie. V športe ide o výkon, nie o hendikep.“

V tomto roku ste ako prvý športovec s hendikepom štartovali na Svetovom pohári v dráhovej cyklistike. Aké to bolo?

„Paralympiáda bola úžasná atmosférou a bolo vidieť, že aj ľudia si to užívali a bavili sa. Ale Svetový pohár v Glasgowe bol pre mňa výnimočný. Vedel som, že budem súťažiť s dvojnožcami a dostávam sa medzi svetovú špičku. To bolo neopísateľné.“

Ako berú súboje s vami zdraví cyklisti? Nie sú zahanbení, ak ste rýchlejší?

„Dráhová cyklistika je čisto o výkone. O tom, kto dokáže nohami viac našliapať. V mojej disciplíne nemáte faktory, ktoré by niekoho zvýhodňovali. Ide iba o výkon a o čas. Aj preto sa väčšinou stretávam s uznaním. Cítim podporu v tom, čo robím.“

Je po dvoch štartoch vo Svetovom pohári váš cieľ postup na majstrovstvá sveta so zdravými cyklistami reálny?

„Toľko sa o tom rozpráva. Keď zavriem oči, pomaly vidím, ako stojím na štarte na šampionáte v Hongkongu. No neviem, či by som sa tam mal vidieť. Slovensko momentálne nemá dráhových cyklistov v stíhacích pretekoch, ktorí by zbierali vo Svetovom pohári body. Ja som jediný. No do šampionátu ich už nemám kde získať. Uvidíme. Áno, chcel by som na šampionáte štartovať, ale či sa to podarí, neviem. Mám však pozitívne ohlasy od mnohých ľudí. Verím, že ak by mi Svetová cyklistická únia povolila štart aj mimo oficiálnej súťaže, bolo by to famózne. Pretože trať aj podmienky sú pre všetkých rovnaké a ľahko by sa dal môj čas porovnať s ostatnými pretekármi.“

Vie Svetová cyklistická únia (UCI) o vašej snahe a ambíciách?

„Áno a mám pocit, že veľmi podporujú túto myšlienku. Stačí sa pozrieť na ich oficiálnu stránku. Istý čas tam bola moja fotografia ako titulná a na sociálnych sieťach kolujú rozhovory, ktoré som poskytoval. Zaujala ich moja aktivita. Veď ide aj o to, aby sme sa nedelili, ale aby sme boli všetci cyklisti. Verím, že táto idea posunie UCI smerom k rozhodnutiu, aby som v Hongkongu štartoval.“

Okrem paralympiády a Svetových pohárov ste štartovali asi aj na najslávnejších dráhových pretekoch Šesť dní v Gente. Aké to bolo?

„To je moja srdcovka. Prvýkrát ma pozvali už vlani. Vybavil mi to paracyklista Diederick Schelfhout. V Belgicku žijú cyklistikou naplno, atmosféra je neopakovateľná. S pretekárom, ktorý bojuje o víťazstvo, ide aj šesť kôl na jeho úrovni mexická vlna. Je to obrovská šou pre divákov. Ľudia sa bavia, je to obrovský zážitok.“

Je okolo dráhovej cyklistiky iná atmosféra ako v cestnej?

„Keď idete cestné preteky, máte fanúšikov na niektorých miestach. Na dráhe máte divákov pri trati stále. Ak ste neboli v Gente, tak tam choďte. Ľudia dodávajú cyklistom úžasnú energiu. Je umenie udržať si od toho odstup, aby ste to na začiatku disciplíny neprehnali. Funguje tam to, že každý od každého niečo berie a niečo, naopak, dáva naspäť.“

V Gente štartovali tento rok aj dve veľké hviezdy – Mark Cavendish a Bradley Wiggins. Stretli ste sa s nimi?

„Bolo to trochu komické, pretože ja som dostal v Gente novinársku akreditáciu a objavil som sa medzi novinármi, keď spovedali Wigginsa a Cavendisha.