Tóth pre SME: Čo som sa naučil? Už nie som naivný

Takto pred rokom ste boli na vrchole. Ako olympijský víťaz ste sa stali slovenským športovcom roka 2016. Odvtedy sa mnohé veci zmenili. Uvedomujete si, aký je život vrtkavý?

„To, že je človek na vrchole, neznamená, že tam bude stále. Nehovorím, že som sa na takéto niečo chystal. Je všeobecná fráza, že v živote ste raz hore, inokedy dole. Aj keď u mňa je to extrém extrémov, z vrcholu som sa dostal na dno. Každý prežíva v živote nespravodlivosť a pády, za ktoré často nemôže. Vyrovnal som sa s tým, snažím sa fungovať, nevzdávať sa a dostať sa opäť nahor.“

Keď sa človeku najviac darí, niekedy nadobudne pocit, že sa mu nič nemôže stať. Ako ste na tom boli vy?

„Uvedomoval som si, že sa mi darí, mám zdravú rodinu, som šťastný v živote, ale nebral som to ako samozrejmosť. Vedel som, že v živote sa môže veľa skomplikovať. Stačí maličkosť, ktorá zmení život. Hovoril som si, že moja situácia je vážna, ale zďaleka nie najhoršia. Iných postretnú oveľa horšie veci. Aj keď to nebolo ideálne obdobie, stále som vnímal, že patrím k tým spokojným.“

Aký bol váš posledný rok? Čo vás naučil?

„Bol iný ako predošlé. Naučil ma, že zo dňa na deň sa môže všetko zmeniť. Treba si vychutnávať a užívať aj maličkosti. Naučil ma, že život, ktorý som žil predtým, išiel podľa správnych hodnôt. Napriek vážnemu obvineniu, ktoré prišlo, sa mi ľudia neobrátili chrbtom a podporovali ma.“

Vlani ste hovorili, že do polovice júna to bol najhorší rok vo vašej kariére - vtedy sa zdalo, že pre zranenie nestihnete olympiádu. Bolo vám ťažšie vtedy alebo vo chvíli, keď ste sa dozvedeli o odchýlkach vo vašom biologickom pase?

„Aj keby som nešiel na olympiádu, svet sa nezrúti. Je to len šport. V tom druhom prípade to viac zasahovalo do môjho osobného života. Bolo to nepomerne náročnejšie.“

Čoho ste sa viac obávali - že vám zoberú zlatú medailu z olympiády alebo že stratíte dobrú povesť?