Nechce, aby ho niekto ľutoval. Tóth prezradil, koľko ho stála obhajoba

IAAF vám zakázala súťažiť, nesmeli ste štartovať na majstrovstvách sveta. Budete mať v najbližšej sezóne väčšiu motiváciu dokázať, že vás poškodili?

„Nerád by som išiel do negatívnych motivácií. Som presvedčený, že všetci vedia, že výsledky, ktoré som dosiahol, boli čisté. Pre mňa bola motivácia radosťou, že ma to napĺňa, baví, a oni mi tú radosť zobrali. Prežíval som ťažké obdobie. Verím, že po pozitívnej správe mi narastú krídla a vráti sa radosť či športové ideály. Toto je impulz, nepotrebujem im niečo dokazovať.“

Koľko financií vás stála obhajoba, právnici, rôzne vyšetrenia a posudky?

„Bola to polovica peňazí, ktoré som dostal za olympijské zlato. Nie je to tajné a nechcem, aby ma teraz všetci ľutovali. Stálo to 60-tisíc eur.“

Plánujete podať za majetkovú či duševnú ujmu aj žalobu na civilný súd?

„Je to veľká majetková aj nemajetková ujma. Budeme to analyzovať s právnikmi, keď všetko nadobudne právoplatnosť. IAAF a Svetová antidopingová agentúra (WADA) si nastavili pravidlá, ktoré je ťažko napadnúť cez arbitrážne súdy. Možnosť civilných súdov však existuje.“

Biologické pasy môžu takýmto spôsobom zničiť kariéru športovca. Nie je na čase s tým niečo urobiť?

„Je tu taká debata. WADA zadala nejakej univerzite, aby zlepšila biologické pasy, čím priznáva, že systém nie je dokonalý. Biologický pas má svoje miesto v boji proti dopingu, ale nemal by byť jediným dôkazom na usvedčenie.“

Experti IAAF vám vyčítali ešte jednu vzorku z roku 2011, v ktorej hodnota hemoglobínu bola najvyššia, ale stále neprekročila hraničnú krivku. Ako ste sa bránili?

„V januári 2011 som sa zúčastnil na medzinárodnom chodeckom kempe v Austrálii, ktorého súčasťou bol aj výskum vplyvu hypoxického prostredia na krvné hodnoty športovcov. Ukázalo sa, že moje telo reagovalo trojnásobne senzitívnejšie ako organizmus ostatných chodcov. Keby som používal zakázané látky, dobrovoľne by som sa na výskume nezúčastnil. Navyše, odber bol dva dni po prílete z majstrovstiev sveta v juhokórejskom Daegu. Na zvýšené hodnoty malo vplyv cestovanie, prechod do extrémnych klimatických podmienok, časový posun či zažívacie problémy po prílete.“

Celý život ste bojovali proti dopingu. Kladiete si otázku, prečo sa to stalo práve vám?

„Ťažko povedať, či tam bol zámer. Konšpirácie sú rôzne, napríklad mal niekto snahu posunúť poradie na olympiáde. Sústredil som sa len na svoju obhajobu. Tieto argumenty sú také silné, že budú musieť priznať, že je to stav, ktorý bol spôsobený prirodzene, a nie dopingom. Neviem, či je to niečo konšpiračné s mojou osobu alebo len WADA chcela mať zaujímavý prípad s olympijským víťazom.“

Pred olympiádou v Riu ste sa vyjadrovali k ruským dopingovým hriešnikom. Boli by vaše slová po tom, čo ste prežili, opatrnejšie?

„Mám na to realistickejší pohľad. Aj v boji za čistotu športu je politika. Nemôže byť náhoda, keď medzi potrestanými atlétmi nie sú Američania, Briti, Taliani či Nemci. Som presvedčený, že v Rusku problém s dopingom bol. Nikoho som neodsúdil ani neobvinil. Vyjadril som len názor, že s tým treba niečo robiť. Nemyslím si, že moje vyjadrenia boli spúšťačom.“

IAAF a WADA by mali do 21 dní poskytnúť rozhodujúce stanovisko. Ste pripravený na to, že môže byť aj negatívne?

„Aj keby sa to natiahlo až na arbitrážny súd, som presvedčený, že nám dá za pravdu. Čo sa týka odvolania, som optimisticko-realistický. Experti by mali uznať, že miera pravdepodobnosti je na našej strane. Čisto z vypočítavosti alebo z toho, že majú rozpočet na arbitráž, to však môžu ťahať ďalej.“

Čo bolo v poslednom období pre vás najnáročnejšie?

„Keď vyšlo prvé stanovisko, nemal som predstavu, ako zareagujú ľudia, rodina, partneri a tiež verejná mienka. To bolo pre mňa dôležitejšie ako samotné rozhodnutie. Celý život som sa snažil fungovať podľa výchovy rodičov a zrazu sa to mohlo zrútiť. Ľudia ma vnímali ako olympijského víťaza, férového a skromného človeka a zrazu niekto povie opak. Moja kariéra sa blíži ku koncu a chôdza nie je futbal či tenis, že už nebudem musieť nič robiť. Všade som mal dvere otvorené a takýmto niečím sa môžu ľahko zavrieť a stanete sa nežiaducim.“

Priniesla vám kauza aj nejaké pozitíva?

„Som človek, ktorý sa snaží vo všetkom hľadať dobré. Prvé leto po 17 rokoch som bol doma s rodinou. Tiež sa rozbieha na Slovensku Športová akadémia Mateja Tótha, takže som bol viac s jej členmi, motivoval ich športovať. Pred olympiádou v Riu som vyhlásil, že bude mojou poslednou. Otvorením tejto kauzy som si rok oddýchol, najmä fyzicky, a možno vydržím až do ďalšej olympiády v Tokiu. Ale je to hypotetické.“