K cyklistike ho dostali Velitsovci. Medzi najväčšie talenty patrí Žilinčan

PLZEŇ. Už dlhšie parí k veľkým nádejam slovenskej cyklistiky. Výkonnostný rast potvrdil v sobotu v Plzni, keď si premiérovo vybojoval titul juniorského majstra republiky v pretekoch s hromadným štartom.

Osemnásťročný Matej Blaško mal k tomuto športu blízko už od mladého veku a vo svojej kariére sa môže opierať o skúsenosti najlepších Slovákov v uplynulých rokoch.

Medzi jeho najväčšie vzory patrí úspešná bratská dvojica Peter a Martin Velitsovci, práve bývalí slovenskí reprezentanti stáli za jeho rozhodnutím stať sa cyklistom.

"K cyklistike som sa dostal aj práve vďaka nim. Môj dedo sa pozná s Velitsovcami a oni ma už tak viac menej na to dali," prezradil pre TASR.

Jeho kroky pokračovali do Cyklistického spolku Žilina, ktorý sa neskôr pretransformoval na Akadémiu s podporou trojnásobného majstra sveta. "Dnes je z neho už CyS - Akadémia Petra Sagana, pôsobím tam už štvrtý rok. Zatiaľ sa nezamýšľam nad ďalšími krokmi. Teraz sa sústredím na preteky a športovú školu, uvidíme, čo prinesie budúcnosť."

Blaško: Môj sen je dostať sa do ProTour

Cyklistike sa chce venovať aj ďalej a jeho snom je nasledovať kroky úspešných krajanov do najvyššej kategórie. "Áno, chcel by som sa tomu venovať profesionálne, môj sen je raz sa dostať do ProTour. Teda aspoň sa o to pokúsiť, pretože to nebude ľahké," uviedol.

Medzi doterajšie najväčšie úspechy radí vlaňajšie druhé miesto v etape na pretekoch Svetového pohára GP Genéral Patton v Holandsku, kde skončil druhý aj celkovo, a šieste miesto v rovnakej sérii na Tour du Pays de Vaud vo Švajčiarsku.

K tomu pridal v sobotu aj juniorský titul v Plzni na spoločných majstrovstvách SR a ČR. V celkovom poradí skončil na štvrtej priečke, prvenstvo si pripísal po záverečnom šprinte troch českých jazdcov z vedúcej štvorice Petr Kelemen z Dukly Praha.

"Bola to trať viac menej pre klasikára alebo vrchára, pre špurtérov príliš nie. Vedeli by to prejsť päť- či šesťkrát, ale tých osem okruhov bolo už na výkonnosť. Bolo to ťažké, nohy boleli už skoro od začiatku," opísal jazdu na ôsmich 16 kilometrov dlhých okruhoch (spolu 128 kilometrov) s tromi stúpaniami a niečo vyše 250 výškovými metrami.

Nevie, či z neho bude klasikár

Klasikárske trate mu momentálne sedia asi najviac, či to tak bude aj naďalej, ešte nevie. "Vyhovuje mi práve takáto trať, kilometrové kopce," priznáva.

"Radšej kratšie a rýchle, desať alebo dvadsať kilometrové stúpania, to nie je príliš pre mňa. Ale ťažko teraz povedať, či zo mňa bude klasikár. Možno pôjdem s váhou dole, môže sa to všetko popremieňať."