Lobotka nehrá alibistický futbal. Chybu urobí aj Messi, tvrdí Ševela

Po takmer deviatich rokoch v Trenčíne v pozícii hráča a neskôr trénera s vami klub pred dvoma týždňami rozviazal spoluprácu. Aké je to byť zrazu bez každodenných futbalových starostí?

„Nezvyčajné. Telo i hlava sú nastavené na určitý režim. Na štadióne som bol desať hodín denne. Ešte aj keď som prišiel domov, často som si otvoril počítač a pracoval. Manželka mi hovorila, že nie som normálny.

Teraz sú dni prázdnejšie, trošku sa hľadám, ale mám viac času na rodinu. V televízii si pozriem dobrý futbal a chcel by som absolvovať trénerskú stáž v zahraničí. Musím aj trochu vypnúť a oddýchnuť si, aby som pri ďalšej trénerskej príležitosti bol ešte silnejší a lepší.“

Ako vyzeral vás bežný deň v Trenčíne?

„Pri dvoch tréningoch za deň som chodil na štadión ráno o ôsmej. Tréning som mal vopred pripravený, ale detaily sme ešte dolaďovali s asistentmi. Nasledoval spoločný obed s hráčmi a odpočinok.

V tom čase sme s asistentmi riešili druhý tréning, ktorý sa končil o piatej. Niekedy sme mali ešte skupinový tréning s obrancami či s útočníkmi, po ktorom bola regenerácia.

Tréningy som si nakrúcal a väčšinu z nich som ihneď analyzoval. V tom som bol puntičkár. Často sa stáva, že keď je tréner otočený chrbtom, niektorí hráči si to zľahčia. Keď som im to na druhý deň ukázal, boli prekvapení. Takto som ich nútil, aby pracovali naplno.“

Dve sezóny Trenčín na Slovensku dominoval a vyhrali titul i pohár (2014/2015, 2015/2016). Vlani ste však skončili na 4. mieste a pred vaším odchodom bol tím až na 10. mieste. Čomu pripisujete výsledkový prepad?

„V zápasoch sme boli zväčša dominantným mužstvom, ktoré si vypracovalo množstvo šancí. Nestrieľali sme však góly. Z predošlých sezón nám možno chýbali aj hráči ako Rabiu, Koolwijk, Schet či Maierhofer, ktorí už mali skúsenosti s medzinárodným futbalom. Teraz Trenčín takých futbalistov nemá.“

Filozofia klubu je založená na rozvoji hráčov a následnom predaji do kvalitnejšej ligy. Káder sa vám teda neustále menil. Aké bolo stále pracovať s novými hráčmi viacerých národností?

„Počas môjho pôsobenia v Trenčíne sme predali vyše dvadsať hráčov. Túto filozofiu sme do bodky napĺňali. Už v prvej sezóne sme skončili na druhom mieste a ďalšie dva roky sme na Slovensku dominovali. Fluktuácia hráčov bola veľká.

V kabíne boli chlapci z celého sveta. Ku každému som musel pristupovať individuálne. Európania chápali, že keď je zraz o desiatej, prídu načas. Africkí hráči však brali normálne, keď pár minút meškali. Najťažšie ich bolo naučiť disciplíne. Párkrát som si pripadal ako vychovávateľ.“

Po každej majstrovskej sezóne vám odišli najlepší hráči. Nerozprávali ste sa s vedením klubu, že káder udržíte a pokúsite sa postúpiť do skupiny Ligy majstrov, kde by si klub slušne zarobil?