BRATISLAVA. Veru, vošiel do mnohých slovenských fanúšikov spravodlivý hnev. Kdeže sú tie roky napínavého hokeja, akcií, jedinečných útokov, rýchlych brejkov.
To ešte stará mať Vinca Lukáča hrala v útoku. Výstroj nemali, hralo sa v krojoch. Naberané sukne im len tak lietali a čepce neraz pri zrážkach padali na ľad.
Ragulinová vs. Lukáčová
Darmo, televízia vtedy ešte nevysielala a jej slávne nájazdy zo štyridsiateho deviateho na YouTube nehľadajte. Ale pamätníci vedia. Lukáčova stará mať bola postrachom brankárov. Boli to zlaté hokejové časy (pre vysvetlenie kliknite tu).
Za zbornú hrala vtedy ešte stará Ragulinová. Žena, ktorú bolo neradno stretnúť za bieleho dňa, nieto v obrannej tretine. Hovorilo sa, že hokej hrala, už keď mala tri roky a v ôsmich už bola v reprezentácii.
Na šampionátoch to boli nekonečné súboje. Iskry lietali. Kde je dnes ten hokej, pche. Akcie jedna radosť. No a v štyridsiatom deviatom sa stretli Ragulinová a Lukáčová vo finále. Zápas mal grády, Rusky však viedli. Málo platné, lebo stará mať ukázala Ruskám ako sa hrá hokej! Rovno hetrikom.
Možno sme sklamaní a vŕšime si svoju zlosť na slovenských hráčoch pri týchto spomienkach. Ale výsledky sú relatívne. 1:2, 2:1, 1:0? No povedzte, čo je to za šport? Ledva zo seba vysúkať pár gólov. Modlíme sa, aby nejaký dnes vôbec padol.
V obrane chlapi akoby ich jedna mater mala, súper bez je bez šance. Už to nie je ono.
Radulov to už pochopil
Aj Rusi sa tvária naoko nadšene. Tri body majú, tešia sa, ale gólovo to nebolo také terno. Šipačov, Panarin? Prosím vás, takých bolo.
Šesť nula s prižmúrenými očami. Dobre, ale bývala to aj veselšia pesnička.
Kde sú časy, keď zborná vyhrávala 8:3, 12:0, 8:2. To boli iné zápasy. Aj v Rusku sa dnes ozývajú oprávnené hlasy po náprave.
Fanúšikovia spomínajú na staré matere a svoje legendy. „Slabé presilovky. Pomalé akcie,“ lamentujú.
Ono nie je vôbec náhoda, že zo zbornej postupne niektorí hráči miznú. Na otázku, kde je Kovaľčuk a Radulov, či kam zmizli ďalší hráči, tréneri vravia: