Zaviedol jogu a vybavil aj raňajky do postele, spomína Jurkemik na Vengloša

Jozef Vengloš pred desiatimi rokmi na galavečeri Futbalista roka. Medzi gratulantmi štvrtý sprava Ladislav Jurkemik
Jozef Vengloš pred desiatimi rokmi na galavečeri Futbalista roka. Medzi gratulantmi štvrtý sprava Ladislav Jurkemik (Zdroj: TASR, Autor: Martin Baumann)
Titanilla Bőd|27. jan 2021 o 15:05

Penalta na ME? Prehovoril ma.

Bývalý futbalový obranca LADISLAV JURKEMIK hral pod vedením Jozefa Vengloša na troch šampionátoch. "Vengloš vysvetľoval všetky futbalové veci so šarmom," spomína Jurkemik na trénera, ktorý v utorok zomrel vo veku nedožitých 85 rokov.

Ako ste Vengloša vnímali počas vašej hráčskej kariéry?

Trénoval Slovan a ja som hral za Inter, takže sme sa stretávali aj v derby zápasoch. Samozrejme, najviac si ho pamätám z reprezentácie, kde bol najprv asistentom Václava Ježka a potom hlavný tréner.

Spomínam si na neho veľmi dobre. Bol to človek, ktorý sa snažil pomáhať, aj keď som bol z konkurenčného klubu, z Interu. Vo svete ho veľmi uznávali.

Vybaví sa vám narýchlo v súvislosti s ním nejaká historka?

Raz sme boli s reprezentáciou v zime v Austrálii. Zájazd vybavil práve Vengloš. Predtým v Austrálii trénoval, mal tam kontakty.

Bol to fantastický zájazd, v luxusných hoteloch nám nosili raňajky do postele. To sme dovtedy nikdy nezažili, hoci sme vždy bývali v dobrých hoteloch.

Nakoniec vysvitlo, že organizátori, cez ktorých náš pobyt pán Vengloš vybavil, predtým robili zájazdy pre hudobné kapely a spevákov. Tí sú asi zvyknutí, že im nosia raňajky do postele, takže sme tento prepych zažili aj my.

Vo viacerých rozhovoroch ste spomenuli, že v pamätnom penaltovom rozstrele vo finále majstrovstiev Európy 1976 proti Nemcom vás poslal kopať jedenástku práve Vengloš. Ako to vtedy bolo?

Neposlal ma, on ma prehovoril. Nechcel ísť Móder, nechcel ísť Pivarník, ani iní hráči. Neviem, kde prišiel na myšlienku, že práve najmladšieho hráča by mal presvedčiť.

Ja som pritom vtedy jedenástky nekopával. Mal veľkú zásluhu na tom, že som na tú penaltu šiel. Neviem, či by som sa odhodlal, keby ma prehováral Ježek.

Prečo? Aký bol medzi nimi rozdiel a ako fungovala dvojica Ježek–Vengloš v praxi?

Ježek bol tvrdý tréner, učil nás profesionalizmu, lebo predtým pôsobil v Holandsku. Jeho tvrdosť nám neprekážala, ale niekedy nám nadával. U Vengloša sa to nikdy nestalo. On sa to vždy snažil tlmiť: „Ježek to tak nemyslel, len z vás che vytiahnuť čo najviac.”

V tom čase sme boli zvyknutí na to, že tréneri nám nič nedarovali a ich slová neboli vždy vyberané. Dnešní hráči by sa hneď urazili, utekali by za funkcionármi a trénera by hneď vyrazili.

Nám to vtedy neprekážalo, boli sme tvrdšia generácia, nie takí zhýčkaní ako dnešní futbalisti. Vengloš sa však snažil robiť atmosféru v mužstve dobrým slovom a pokojným vystupovaním.

Pamätáte si ešte, čo presne sa odohrávalo pred spomínaným penaltovým rozstrelom a čím vás Vengloš presvedčil?

Prišiel za mnou, že by bolo dobré, aby som tam išiel. Najlepšie na tom bolo, že som jedenástky netrénoval ani v Tatrách pred šampionátom. Po tréningu vždy ostávali hráči, ktorí hrali v základe. Ale keďže tí si vtedy neverili…

Namietal som, že Vladimír Weiss najstarší nepremenil penaltu proti Portugalsku a stále mu to ľudia vyčítali. Toho som sa bál aj ja, že vyjdem na ulicu a každý mi bude nadávať, že som premárnil šancu na majstrovstvách Európy.

Ale nakoniec som prikývol, dobre, idem, však čo? Buď to má byť, alebo to nebude. Vystrelil som prudko, myslel som si, že aj keď brankár vystihne stranu, tak to nechytí. Vyšlo to.

Na európskom šampionáte o štyri roky neskôr bol Vengloš už hlavný tréner československej reprezentácie. Zhodou okolností v zápase o tretie miesto sa znovu kopali penalty. V čom to bolo iné?

To si už Vengloš sám dirigoval a na jedenástky sme išli najprv tí piati, čo aj pred štyrmi rokmi. Tam už som si na penaltu veril. Išli sme aj v tom istom poradí, ako na predchádzajúcom šampionáte. Ale vtedy som bol najmladší hráč a v roku 1980 som bol už skúsený.

Medzištátne zápasy, ktoré som absolvoval medzitým, mi dodali sebavedomie. Tretie miesto bolo podľa mňa veľký úspech, hoci politici to vyhodnotili ako neúspech. Dnes sa na majstrovstvách Európy zúčastní pomaly celá Európa, a už keď sa kvalifikujeme, tak je z toho veľký boom.

Vengloš bol špičkový odborník a nebál sa nových metód. Pamätáte si nejakú inováciu, ktorú zaviedol práve on?

Ešte za čias trénera Ježka zaviedli jogu. Myslím si, že to bol Venglošov nápad. Pre nás to bolo aj trošku smiešne, keďže prišla nejaká baba a ukazovala nám cviky, vysvetľovala, ako máme dýchať. Rehotali sme sa na tom. Bola to vtedy úplná novota. No futbalista potrebuje vedieť, ako správne dýchať, určite nám to prospelo.

Neskôr ste sa aj vy dali na trénerskú dráhu. Inšpiroval vás niečím aj Vengloš?

Počas trénerskej kariéry som vychádzal z vlastných skúseností, no od Vengloša som si zobral pokoj a rozvahu. Nehovorím, že sa na ihrisku nerozčúlil, ale potom už z neho vyžaroval pokoj.

Snažil som sa takto správať aj ja. Počas zápasu som žil s hráčmi, ale po ňom som si všetko premietol a snažil som sa to vyhodnotiť s chladnou hlavou.

Vengloš vysvetľoval všetky futbalové veci so šarmom a mal aj vynikajúce výsledky. Právom patrí k najväčším futbalovým osobnostiam Československa.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Reprezentácie»Zaviedol jogu a vybavil aj raňajky do postele, spomína Jurkemik na Vengloša