Kuzminová: Je otázkou času, kým budem opäť v najlepšej forme

Po materskej prestávke sa vrátila skvelým šiestym miestom. Potom ju však zastavila viróza. Biatlonistku Anastasiu Kuzminovú v tejto sezóne najviac brzdí zdravie. „Viem, že mám na to, aby som bola medzi desiatkou najlepších,“ vraví.

Ako sa zmenil svetový biatlon za dva roky, keď ste nesúťažili?

„Nemyslela som si, že za ten čas urobia moje súperky až taký pokrok. Bohužiaľ, pravda je iná. Súperky sa zlepšili. Prišla nová mladšia generácia, vystriedala staršie biatlonistky. V mojom veku teraz súťaží asi päť – šesť žien.

Ostatné sú mladé dievčatá. Medzi nimi nie je ľahké dostať sa do desiatky. Ak napríklad porovnám výkony mužov a žien, tak v ženskej kategórii sa častejšie strieľajú nuly. Ale napriek tomu, že mi táto sezóna nevychádza najlepšie, verím si a vidím, že moja výkonnosť rastie. Nikdy som si nemyslela, že návrat bude jednoduchý.

No šieste miesto svedčí o tom, že stále to mám v sebe a je otázkou času, kým budem opäť v najlepšej forme. Verím, že v budúcej sezóne to bude oveľa lepšie.“

Keď ste sa vrátili na preteky, čo vám telo povedalo? Bol to aj preň skôr radostný pocit, alebo sa mu veľmi nechcelo po dvoch rokoch pauzy?

„Keď sa pozriem späť, tak za tie dva roky som vôbec neoddychovala.

Ale zas nie som až taká bláznivá ako Daria Domračevová alebo Marie Dorinová-Habertová, ktoré trénovali aj s veľkým bruškom. Jazdili aj na kolieskových korčuliach počas tehotenstva, čo už je dosť nebezpečné.

Ja som sa šetrila viac a o to viac som si užila tehotenstvo aj dieťa. Na materskej som ostala dlhšie ako ony. Popritom som trénovala voľnejšie. Svalstvo sa však spamätalo a pripravilo sa na sezónu. Ale najviac mi chýba súťaženie. Aj v tejto sezóne som štartovala len na dvoch kolách Svetového pohára. Viem, že potrebujem viac štartov. Verím, že na jar by som mohla byť na tom o niečo lepšie.“

Ale hneď pri prvom štarte po návrate v Pokljuke ste vybojovali šieste miesto. Neboli ste z toho sama prekvapená?

„Áno. Myslela som si, že by som mohla byť prinajlepšom v dvadsiatke. Ale v tých pretekoch mi to vyšlo ako za starých čias. Bola som to ja najmä na strelnici, kde som neurobila ani jednu chybu. Neúspechy v ďalších pretekoch boli zase o tom, že som cítila zodpovednosť. Bála som sa, že niekoho sklamem. Viem, že si tieto pocity nemôžem pripustiť a potom opäť budem úspešná.“

Súperky asi tiež nečakali, že hneď budete pár sekúnd od tretej priečky. Čo vám po pretekoch hovorili?