Po prvých testoch boli v úžase. Ukázalo sa, že má motor ako Ferrari

BRATISLAVA. Keď vstúpi na pódium, zdvihne ruky nad hlavu, ľavou nohou spraví výpad vpred a mierne ju ohne. Tejto figúre sa vraví telemark.

Je to pozícia, v ktorej skokan na lyžiach dopadáva na zem. Primož Roglič takto oslavuje na pódiu svoje triumfy.

Kedysi to robil pri každom skoku z mostíka. Pri zimnom športe by zrejme zostal, to by však znamenalo, že nikdy neukáže svoju silu v cyklistike.

Roglič sa po druhý raz stal víťazom španielskej Vuelty.

Obhájil vlaňajšie víťazstvo, no v závere poslednej horskej etapy mu priháralo. Jeho najväčší rival Richard Carapaz z Ineosu sa v závere etapy vrhol do útoku a jeho náskok rástol.

V jednom momente už viedol o 27 sekúnd. Na víťazstvo potreboval získať 46 sekúnd.

Vyhral vďaka bonusom

Roglič si však svoj náskok dokázal udržať. "Som šťastný, že som vyhral. Tri týždne sme s tímom o tento výsledok bojovali. Som rozcítený. Bola to nádherná etapa," vravel Slovinec.

Keď ho však Carapaz dostal pod tlak, mnohí si spomenuli na Tour de France, kde Roglič prišiel o víťazstvo v predposlednej etape. Nečakane ho vtedy zdolal v časovke Tadej Pogačar.

Vďaka úspechu na Vuelte môže byť Roglič so sezónou spokojný.

"Nikdy som nepochyboval, že Vueltu vyhrám. Aj keď si nemôžete byť ničím istý, pokiaľ neprejdete cieľom," cituje ho Cycling News.

K triumfu mu však pomohli bonusové sekundy. Roglič je v dojazdoch aktívny a snažil sa často bojovať o víťazstvo. Vďaka tomu získal 48 bonusových sekúnd. Jeho rival Carapaz ich mal len 16.

Celkový čas za uplynulých 18 etáp tak mal Ekvádorčan lepší. Vyhral by o osem sekúnd. Slovinec ho preskočil len vďaka bonusom.

"Keď vyhráte, nehľadíte na spôsob, akým ste to dosiahli. Všetci majú rovnakú šancu získať bonusové sekundy. Ak mám príležitosť ja, tak o ne bojujem," tvrdil 30-ročný líder Jumbo-Visma.

K víťazstvám na Grand Tours by jeho športová kariéra zrejme nesmerovala, ak by v roku 2007 nedostal šancu štartovať na pretekoch Svetového pohára v skokoch na lyžiach v Planici.

Mal sedemnásť rokov. A bol čerstvým juniorským majstrom sveta zo súťaže družstiev. V slovinskom tíme patril medzi najväčšie talenty.

Po juniorskom šampionáte ho tréneri poslali na Svetový pohár seniorov.

Jeho kariéru zmenil pád