Nástupca Sabovčíka? Je to pekné, ale pôjdem svojím smerom a svojou rýchlosťou, vraví Hagara

DEBRECÍN. Rozlúčka s juniorskou kariérou ani nemohla dopadnúť lepšie. Krasokorčuliar ADAM HAGARA na svetovom šampionáte juniorov obhájil bronzovú medailu.

Kým pred rokom bol tretí už po krátkom programe, tentoraz útočil z piatej pozície.

Po prvý raz v oficiálnych pretekoch Medzinárodnej korčuliarskej únie prekonal 150-bodovú hranicu vo voľnej jazde a to ho napokon vynieslo na stupne víťazov.

18-ročný športovec deň po pretekoch v rozhovore pre Sportnet zhodnotil svoju doterajšiu sezónu a prezradil aj to, ako vníma stále častejšie opakujúce sa otázky o štvoritom skoku.

Aká bola prvá noc po pretekoch?

Bol som hore do pol šiestej. Boli sme so všetkými kamarátmi na izbe, boli to pekné oslavy. Bolo nás tam asi dvadsať. Nemal som teda dlhý spánok, ale bol kvalitný.

Svoju juniorskú kariéru ste uzavreli obhajobou bronzovej medaily na svetovom šampionáte. Mali ste pred pretekmi nejaké špeciálne očakávania?

Preteky som bral ako každé iné, že idem zajazdiť to, čo viem, čo mám nacvičené. Vedel som, že je šanca na medailu, ale nešiel som do Debrecínu s tým, že ju chcem získať. Mojím cieľom bolo čisto zajazdiť.

Prišla však do toho nečakaná choroba. Čo to spravilo s vašou psychikou?

Zmenilo to len jedinú vec, na tréningoch som nemohol ísť úplne naplno. Snažil som sa šetriť na jazdu, aby som to vydržal. Myslím si, že to pomohlo.

Prvé dni som sa cítil celkom na nič, tak naschvál som to nastavil tak, aby som sa nesnažil hneď na prvých tréningoch zomrieť. Povedal som si, že to príde až v jazde.

Veril som si a všetko vyšlo v poriadku.

Bol to váš piaty juniorský šampionát, od 33. miesta ste sa postupne popracovali na stupne víťazov, dokonca dvakrát. Čo pre vás znamenajú tieto skúsenosti?

Ukazuje to, že sa viem posunúť na vyšší level. Nabral som skúsenosti z juniorských pretekov, aby som sa vedel posunúť na seniorskú úroveň a postupne sa dostávať na vyššie priečky aj v seniorskej kategórii.

Podľa mňa všetok šport je o tréningu a o tom, ako ten človek chce. Pokiaľ sa budeme vzdávať, nikam to nedotiahneme.

Ja som sa vždy snažil nevzdávať sa a ťahať to až do konca. Pokiaľ človek na sebe pravidelne a tvrdo pracuje, tak sa dostane kam chce.

Znie to jednoducho, ale určite to jednoduché nie je. Vždy ste mali takýto prístup, alebo ste sa museli naučiť takéto nastavenie?

Je to tak aj vďaka mojim rodičom, že odmalička ma brávali na tréningy, aj keď som nechcel. Niekedy to bolo ťažšie, ale postupom času som sa naučil robiť všetko sám.

Aj keď sa mi ráno o šiestej veľmi nechce, idem naplno a nakoniec mám z tréningu aj dobrý pocit. No a hlavné je byť šťastný z toho, čo robím.

Počula som o vás takú historku, že jeden český tréner vždy závidel vášmu trénerovi Vladimírovi Dvojnikovovi, lebo ak ste boli na nejakom letnom kempe, on vám povedal, čo máte robiť a išiel si dať kávu. Vy ste to usilovne nacvičovali po celý čas aj bez dozoru, kým ostatní tréneri museli neustále nabádať svojich zverencov, aby nepoľavili.

Vždy sa snažím byť perfekcionista. Keď niečo chcem, robím to dokým sa mi to nepodarí. Myslím si, že je to jedna z mojich najsilnejších vlastností. Vždy sa snažím robiť poctivo každé cvičenie, čo mi povie tréner, alebo čo si poviem aj ja.

Máte skúsenosti už aj s tým, že musíte súťažiť chorý. Pred dvomi rokmi na majstrovstvách Európy ste mali žalúdočné problémy, ale aj to ste prekonali.

Vtedy to bolo asi horšie. Aj keď aj teraz mi prišlo veľmi zle po tréningu počas voľného dňa medzi krátkym programom a voľnou jazdou.

Ale myslím si, že stále je horšie, keď vám je zle od brucha, lebo s tým neviete veľmi čo spraviť. Ale na jazde som sa aj vtedy cítil celkom dobre.

Na tej jazde totiž vždy všetko prejde. Nezáleží na tom, ako sa cítite, čo je zlé, hlavná vec je odjazdiť ten program.

Po krátkom programe ste boli piaty, ale tvrdili ste, že voľná jazda je vaša doména. V jednom rozhovore, kde ste mali vybrať „buď – alebo“ medzi voľnou jazdou a krátkym programom, ste však preferovali krátky program.

Ten rozhovor bol natočený ešte na začiatku juniorskej sezóny, po obidvoch juniorských Grand Prix. Tam som padol axel v oboch voľných jazdách. Asi som bol trochu naštvaný na voľnú jazdu.

S odstupom času by som odpovedal voľná jazda. Ale u mňa to tak skáče, záleží na tom, aký je čas a čo ma viac baví. Momentálne je to asi voľná jazda.

V tejto sezóne ste mali jedno miesto v seniorskej Grand Prix, ale napokon ste sa rozhodli pre juniorský seriál. Nemali ste potom pochybnosti, či to bolo dobré rozhodnutie, keďže ste sa nekvalifikovali do finále juniorskej Grand Prix?

Nie. Už som sa tak rozhodol, už nebolo čo zmeniť. Bral som to ako skúsenosť. Nechcel som sa na to pozerať, že sa stalo niečo zlé.

Samozrejme, pre mňa to bolo zlé, ale bral som to aj ako možnosť viac si oddýchnuť, keďže som mal aj zranenie. Do druhej, dôležitejšej polovice sezóny som si tak mohol trochu odpočinúť.

Vlani ste absolvovali ešte viac pretekov, keďže do toho prišlo aj finále JGP aj ZOH mládeže. V čom bola ešte táto sezóna iná?

Zdala sa mi veľmi krátka. Aj preto, lebo na jeseň som mesiac sedel doma, nemohol som sa hýbať. Bolo to po juniorských Grand Prix.

O tri týždne sa mi vlastne končí sezóna. Ešte do toho dám všetko a dúfam, že ju zakončím úspešne.

Pred rokom na juniorskom šampionáte bola na stupňoch víťazov tiež tá istá trojica, len v trochu pozmenenom poradí. Tentoraz vyhral Japonec Rio Nakata a Kórejčan Minkju Seo bol druhý, pred rokom to bolo opačne. V čom ste sa vy odvtedy najviac posunuli?

Určite v prejave a v sebaistote na ľade. Aj v čistote prvkov, zlepšil som piruety, krokovky a celkový dojem jazdy.

Po majstrovstvách Európy som si porovnával jazdy z minulého roka a z tohto, lebo som bol trochu sklamaný z umeleckých bodov. Videl som strašne veľký rozdiel, v pohyboch rúk, či v prechodoch. Myslím si, že vyzerám suverénnejšie na ľade.

VIDEO: Krátky program Adama Hagaru na MSJ v Debrecíne

Zvyknete si pozerať svoje jazdy a hľadať veci, ktoré sa ešte dajú zlepšiť?

Nerád pozerám svoje minulé jazdy, lebo sa za ne niekedy hanbím. Príde mi to, že som sa oveľa zlepšil a tie staršie jazdy nerád pozerám. Ale minulý rok som ešte zvládol.

Vždy hľadám to, čo by som mohol zlepšiť a čo by sme možno mohli doplniť do jázd. Zatiaľ to vychádza.

V Debrecíne ste dostali za voľnú jazdu nové osobné maximum. Po skončení jazdy ste sa však netešili, nebol tam žiadny výbuch emócií. Čo vám bežalo hlavou?

Bežalo mi hlavou, že sa musím tváriť neutrálne. Ten koniec je ešte časť programu.

A James Bond sa tvári neutrálne?

Áno, o to mi ide. Chcel som tiež ukázať, že som to ja, pozrite, čo som zajazdil. To bol taký môj moment.

Navyše som vedel, že keď sa začnem zhlboka dýchať, tak už sa nezastavím, tak som si dával pozor aj na dýchanie, lebo som sa necítil až tak dobre po tej jazde…

VIDEO: Voľná jazda Adama Hagaru na MSJ v Debrecíne

Počas jazdy máte nejaký emocionálny moment, keď si to viete maximálne užiť? Napríklad po poslednom skoku?

Áno, po poslednom skoku. Na tréningoch vtedy väčšinou aj rukami rozprestriem. Ale na súťaži som teraz už na to nemal moc síl.

Potom nasleduje choreo sekvencia, záver jazdy, takže to sa tiež snažím vyšpičkovať. Tentoraz mi to nevyšlo až tak, ako by som chcel, ale aspoň ruky tam boli, lebo už som sa aj potkýnal.

Vzhľadom na tú chorobu ste už asi mleli z posledného...

Bola to juniorská, teda kratšia jazda, takže som mal pocit, že som vládal nohami aj dychom. Len problém bol, že akoby sa mi zastavoval vzduch, nevedel som sa nadýchnuť až do pľúc.

V Kiss & Cry ste už prejavili spontánnu radosť, keď ste uvideli skóre 153,04 bodu.

Bol som rád, že konečne som prekonal hranicu 150 bodov na oficiálnych ISU súťažiach. To bola asi moja najväčšia radosť na tejto súťaži.

Tiež som bol rád, že mi dali vysoké umelecké body, čo sa nie vždy stáva.

Potom ste museli čakať, ako zajazdia ostatní. Ako ste to prežívali?

Bol som spokojný so svojou jazdou a už som pozeral len na svojich kamarátov, ako zajazdia. Držal som palce Riovi Nakatovi, nech sa mu to podarí konečne vyhrať. 

Keď Jacob Sanchez skočil iba jednoduchý lutz, len ste poznamenali, že začína to byť zaujímavé.

Aj mi ho bolo ľúto, lebo aj on si zaslúži medailu. Je to môj veľmi dobrý kamarát. Škoda, že na pretekoch neodovzdávajú štyri medaily.

Vaše výkony sleduje čoraz viac ľudí, ale to znamená aj to, že dostávate aj nevyžiadané rady, čo by ste mali skákať. Všetci sa vás pýtajú na štvoritý skok.

Zaradím ho vtedy, keď to bude vhodné. Sľúbim ľuďom, že na tom pracujem, snažím sa, aby to tam bolo čo najskôr.

Ale nemôžeme do toho tlačiť, lebo hlavná vec je mať čisté jazdy.

Môže sa stať, že spadnem štvoritý skok, lebo si v ňom ešte tak neverím a potom padnem ďalšie tri skoky. No a čo potom? Myslím si, že čistá jazda je dôležitejšia. Ak bude štvoritý skok istý, ja ho zaradím.

Pred MS juniorov ste trénovali voľnú jazdu aj so štvoritým tulupom, no zabrzdil vás tvrdý pád. Ako by vyzeralo poradie skokov, ak by ste v jazde mali aj štvorák?

Štvoritý tulup by bol prvý, potom by som išiel kombináciu trojitý axel - dvojitý tulup z ťažkého nájazdu. To je ten ťažký bod toho programu, lebo ten nájazd je naozaj náročný.

Potom by nasledovala kombinácia trojitý flip - trojitý tulup a štvrtý skok by bol ďalší trojitý axel. Druhá časť jazdy by bola ako predtým, len na koniec namiesto salchowa by som dal rittberger.

Máte to prerátané, o koľko bodov by to bolo viac?

Nie úplne, ale možno by to spravilo sedem-osem bodov. Ale zase, keď je tam štvoritý skok, tak rozhodcovia zvyšujú aj druhú známku a hodnotia program inak. Celkovo by to tak znamenalo možno aj desať-pätnásť bodov.

Budem na tom pracovať, aj na tom pracujem, ale zatiaľ to beriem tak, že čisté jazdy sú dôležitejšie.

Ako sa cítite, keď čítate komentáre od laikov?

Som rád, že ľudia sa zaujímajú o tento šport. Aj to ma teší, že čakajú odo mňa, že budem napredovať. Som rád, že sa o mňa zaujímajú.

Aj naďalej sa budem snažiť skákať štvoritý tulup. Raz to do tej jazdy určite príde.

Váš konkurent a kamarát Rio Nakata na tlačovej konferencii povedal, že sa teší na váš štvorák.

Povedal, že ho chce vidieť v Bostone... Som rád, že sme všetci dobrí kamaráti a môžeme spolu stáť aj na stupňoch víťazov. 

Čo vás ešte čaká do majstrovstiev sveta v Bostone?

Dám si asi jeden deň voľna a potom sa musím učiť aj na maturitu. Hlavne slovenský jazyk si musím zopakovať. Angličtinu a matematiku by som mal zvládnuť.

Čo vám ukázal šampionát v Debrecíne?

Už tretíkrát som bol chorý na súťaži a vždy som to zajazdil v podstate čisto.

Pred rokom na majstrovstvách štyroch krajín v Turnove už mi došli sily, vtedy som mal ešte aj po finále Grand Prix. To už bolo pochopiteľné, ale aj vtedy som vyhral súťaž.

Som spokojný s výsledkami. Ukázalo mi to, že viem bojovať, nech sa stane, čo sa stane.

Prednedávnom ste dostali ocenenie Talent roka na galavečere Športovec roka, kde bol ocenený aj Jozef Sabovčík ako športová legenda. Mnohí vás považujú za jeho nástupcu. Ako sa vám to počúva? 

Je pekné, keď padnú mená ako Nepela či Sabovčík. Vážim si všetkých, čo boli predo mnou, ale ja som Adam Hagara a budem sa snažiť rozvíjať svoju kariéru mojím smerom, ísť mojou rýchlosťou, tak, aby som bol ja šťastný. Sľubujem, že budem na sebe tvrdo pracovať a budem sa posúvať ďalej.