Čo bolo pre vás vrcholom sezóny?
„Bola to klasika Paríž – Roubaix a etapové preteky Tour de Langkawi. V Malajzii som od vedenia tímu dostal priestor, nebol som viazaný tímovou taktikou a hneď som to využil na dobrý výsledok. Šesťkrát som bol v prvej desiatke. A Roubaix sú zase jedny z najslávnejších pretekov, ako malý som ich pozeral a veľmi som túžil na nich štartovať. A tento rok sa mi to splnilo a okrem toho som bol viac ako polovicu tejto klasiky v úniku. Bolo to úžasné.“
Bola to vaša prvá sezóna v tíme World Tour. Aké je to náročné?
„Ťažké, perfektné a zároveň aj príjemné. Je to najvyššia liga v cyklistike. Je veľmi ťažké v nej súťažiť, ale na druhej strane majú cyklisti výborné podmienky.“
Bolo vedenie tímu spokojné s vašimi výkonmi?
„Boli veľmi spokojní, až som bol z toho prekvapený. Začali s tým: 'Zabúdame, koľko máš stále rokov.' Do budúcej sezóny som dostal väčší priestor a budem mať súťažný program viac ušitý na mieru. Už aj zvažovali, že dostanem nejaké konkrétne ciele – napríklad byť niekde do tretieho miesta. Ale rozhodli sa, že ešte počkajú, aby nevytvárali na mňa tlak, a budem mať sám možnosť ukázať sa.“
Čo nového ste sa naučili?
„Bola to pre mňa veľká škola, ťažko vypichnúť konkrétnu vec. Viem pretekať profesionálnejšie a viac rozumiem tímovej stratégii. Ale mnoho som už vedel, pretože som vlani strávil mesiac v Amerike s tímom Cannondale.“
Aké je zázemie takéhoto profesionálneho tímu?
„My v podstate okrem bicyklovania nemusíme robiť nič. Keby nás z autobusu nosili do postele, tak už vôbec nič (smiech). Všetko je prepracované do detailov. Na nič nemusíte myslieť. Iba na to, ako čo najlepšie zvládnuť preteky.“
