Kapitán Réway: Pamätám si, keď hrali Viedenský, Tatar, Pánik a Janus

TORONTO. Nezľakol sa úlohy lídra tímu. Už pred turnajom hovoril, že je na ňu zvyknutý a pripravený, čo na majstrovstvách sveta hokejistov do 20 rokov jednoznačne potvrdil.

Kapitán slovenskej reprezentácie a zároveň jej najproduktívnejší hráč Martin Réway priviedol mužstvo v Kanade k senzačným bronzovým medailám.

Tri body proti Švédom

Čoskoro dvadsaťročný ofenzívny univerzál nazbieral v siedmich zápasoch dokopy deväť bodov (4+5) a v produktivite výrazne vyčnieval nad svojimi spoluhráčmi. Za ním nasledovala pätica hráčov s tromi bodmi.

Réway trikrát asistoval proti Švédom. Sám ale skromne hovorí, že za senzačným úspechom bola najmä tímová hra.

"Je to úžasný pocit. Úspech na turnaji sa zrodil vďaka tomu, že sme hrali ako jeden tím a nikto sa nad nikým nevyvyšoval," povedal pre portál slovenskozijehokejom.sk.

"Proti Švédom nám vyšiel začiatok, do zápasu sme vstúpili s tým, že ho ideme vyhrať, od začiatku sme tomu verili. Následne však prišli dve naše chyby, Švédi vyrovnali a začínalo sa odznova. V tom momente sme na tom po psychickej stránke boli veľmi zle, ale povedali sme si nejaké veci v šatni a verili sme, že to môžeme stále zvládnuť, a to sa nám aj podarilo," uviedol Réway.

Prihral na rozhodujúci gól

O výsledku zápasu rozhodli záverečná sekunda druhej tretiny, v ktorej obranca Julius Bergman úplne zbytočne tvrdo atakoval Patrika Koyša a dostal 5+DKZ. Slováci ponúknutú výhodu využili, keď Réway našiel medzi kruhmi voľného Pavla Skalického a ten upravil na 3:2.

"V danej presilovke sme si veľmi nepomáhali. Nahodili sme puk a išiel za ním jeden hráč, pričom Švédi to zdvojovali-strojovali a to bolo zlé. Tento zápas sme si však celkovo dali viac na tom záležať a hrali sme to od modrej čiary, lebo tam nevytvárali na nás až taký tlak. Skaldo sa mi pekne uvoľnil a potom nám to tam padlo," pokračoval.

Réway pred šampionátom sníval o tom, že sa s tímom dosiahne aspoň to, čo sa podarilo partii okolo Tomáša Tatara, Richarda Pánika či Jaroslava Janusa v roku 2009. Tá taktiež bojovala o bronz, no nakoniec neuspela a prehrala s Ruskom 2:5.

"Pamätám si, keď na juniorských MS hrali Viedenský, Tatar, Pánik a Janus. Všetci sme to pozerali a hovorili si, že by sme tu chceli raz byť a že by bolo super, ak by sme to dotiahli aspoň do semifinále ako oni. A teraz sme to dosiahli."

"Vieme, že veľa mladých ľudí a hokejistov sleduje naše zápasy a toto nám dodalo veľkú energiu. Medaila je pre všetkých. Patrí to aj našim rodinám, lebo s nami boli odmalička a toto je veľká vďaka pre nich, že pre nás obetovali toľko peňazí a námahy. Je to úžasný pocit."