Zákaz a obmedzenia? Je to nič oproti tomu, čo som prežil, hovorí slovenský majster sveta

Tento rok ste začali výborne, mali ste jedinečnú formu. Nemrzí vás, že paralympijské hry sa neuskutočnia v lete, ale zrejme až o rok?

V aktuálnej situácii to asi bolo správne rozhodnutie. No mám trochu zmiešané pocity, pretože sa mi skutočne darilo a bol som na tom veľmi dobre po sústredení v Tatrách. A aj teraz v Španielsku trénujem na trenažéri na balkóne. Keďže môžem aspoň trénovať, nehnevá ma to až tak. Ideme ďalej.

V Španielsku platia prísne zákazy a cyklisti nemôžu vôbec jazdiť vonku.

Mne ten zákaz neprekáža. Nie je to predsa navždy. Porovnávam si to so situáciou, v ktorej som bol, keď ma zrazilo auto. Mesiac som nemohol vstať z postele. Oproti tomu je to nič. Prechádzka rajom.

Som desiaty deň v karanténe a môžem trénovať, pohybovať sa doma alebo v podzemnej garáži jazdiť na longboarde. Mohlo by to byť oveľa horšie.

Mnohí cyklisti v týchto dňoch jazdia doma na trenažéroch. Koľko jazdíte vy?

Teraz mám intenzívnejšiu prípravu. Možno sú to také dve hodiny, ale po nich som zničený, že ledva stojím na nohách. Skúšam nový prístup - či je možné nahradiť dlhé tréningy v nízkej intenzite krátkymi, ale veľmi intenzívnymi. Okrem toho robím strečing a ďalšie cvičenia.

Na paralympiáde v Riu de Janeiro 2016 ste získali dve zlaté medaily a jednu striebornú. Tento rok bolo vaším hlavným cieľom Tokio. Zmenilo sa pre vás niečo tým, že hry museli presunúť?

Nemyslím si to. Nemôžem si dovoliť netrénovať a dať si na tri mesiace voľno. Nevidím v tom prospech a mohlo by to viesť len k tomu, že by moja kondícia a výkon upadli a nemuseli by sa vrátiť. Tréning treba len upraviť. Keď budeme poznať nový termín, vrátim sa k intenzívnej príprave. Rok je veľmi krátky čas.

V Španielsku pre rýchle šírenie koronavírusu prijali prísne opatrenia. Nezvažovali ste, že by ste sa vrátili na Slovensko?