Je to, akoby sa Messi narodil v Indonézii. Španiel je najväčšou hviezdou šampionátu v Ostrave

BRATISLAVA. Hovorili mu jašterička. Bol nezbedný a hyperaktívny. Mal talent, ale žiadnu disciplínu. Celé dni trávil za trest v kúte.

Najprv ho zaujímal len futbal, palce držal Realu Madrid. Ibaže jeho staršia sestra Laura pekne korčuľovala, tak to skúsil tiež.

Otec Antonio, vojak z povolania, a mama Enri, poštárka, vycítili, že ich druhé dieťa, syn Javier, má v sebe čosi výnimočné. Chlapca zverili do rúk prvým trénerom, manželom Caroline a Ivánovi Saézovcom.

Mal osem, keď začal súťažiť na korčuliach z bazára. „Bola to taká strašná obuv, mohol si zlomiť členok. Nezdalo sa, že má nejaké ambície, bol veľmi skromný. A veľmi talentovaný,“ spomínal Jordi Lafarge, ktorý ho neskôr tiež viedol. Lafarge však čoskoro odišiel do Ameriky, no na Javiera Fernandéza, rodáka z Madridu, nezabudol.

Stratený v Amerike

Mal sedemnásť, keď debutoval na medzinárodnej scéne, ako sa od Španiela očakávalo – na majstrovstvách sveta bol na 35. a na majstrovstvách Európy na 28. mieste, o rok sa v svetovom rebríčku posunul na číslo 30 a v európskom na číslo 17.

Jeho potenciál oslovil slávneho ruského trénera Nikolaja Morozova. V americkom Hackensacku ho začal trénovať zadarmo.

Javier nevedel po anglicky ani ceknúť a netušil, čo znamená starať sa sám o seba. Morozov však prisahal, že zo Španiela urobí európskeho šampióna. No nestalo sa tak zo dňa na deň.

Na olympijských hrách v roku 2010 Javier skončil štrnásty. Stal sa prvým Španielom na takomto podujatí od roku 1956. Jeho pozícia na majstrovstvách sveta atakuje dvanástu priečku, na majstrovstvách Európy je ôsmy.

Profesionálne rástol, ale bola tu jedna vec, ktorú neznášal.