Mám toho dosť, nie sme ako letný biatlon, vraví bronzový šprintér Volko

TORUŇ. Na tabuli svietilo štvrté miesto. Ján Volko v cieli prevrátil očami. „Nie že by som bol nevďačný a nevážil si štvrté miesto, ale toto som zrovna nechcel,“ vysvetľoval deň po finále behu na 60 metrov na halových majstrovstvách Európy.

„Trvalo to dosť dlho, kým to uviedli na správnu mieru,“ dodala v online rozhovore so slovenskými novinármi jeho trénerka Naďa Bendová.

V takej vypätej situácii sa aj minúta zdá ako večnosť. Nakoniec sa objavili oficiálne výsledky – Volko získal bronz!

„Je to malý zázrak,“ zdôraznil slovenský šprintér.

Na európskom šampionáte v Toruni skompletizoval svoju medailovú zbierku. K striebru z roku 2017 a zlatu spred dvoch rokov pridal aj bronzovú medailu.

Experiment na atlétoch

Mal za sebou náročný deň, keď až trikrát musel zo seba vydať maximum. V Toruni sa súťažilo podľa nového modelu: predpoludním rozbehy, popoludní semifinále, večer finále.

„Nepríde mi to vhodné, že niekto takto skúša na atlétoch nový model. Museli sme sa trikrát rozcvičovať,“ poukazovala na nezvyčajný denný režim trénerka Bendová.

Jej zverenec bol pred rozbehom veľmi nervózny.

„Bolo to spôsobené tým, že som naposledy súťažil pred dvomi týždňami. Počas celej sezóny sa čas vyvíjal a skresával veľmi pomaly. Zrazu potom vyletel na majstrovstvách Slovenska. Otázka bola, či sa mi znovu podarí bežať tak rýchlo,“ ozrejmil Volko.

Len aby neulial štart

Trénerka mala iné obavy. Podľa tréningových ukazovateľov vedela, že s časom problém nebude. „Jediné, čoho som sa pred rozbehmi obávala, bol uliaty štart,“ prezradila novinárom.

Vystrašil ju Holanďan Joris van Gool. Majú s ním dobrý vzťah, pred rozbehmi sa pozdravili: "Vidíme sa v semifinále".

Van Gool mal však chybný štart a preteky sa preňho predčasne skončili.

„Hneď po ňom prišiel na tú istú dráhu aj Janko. Vtedy ma na chvíľu zachvátila panika,“ opísala svoje emócie Bendová. Stresovala sa o to viac, že počas tradičného rituálu pred pretekmi Volko skúšobný štart ulial.

Dokonalý beh

„Keď som si to všetko spojila, nebolo mi na tribúne všetko jedno. Nakoniec bol samotný rozbeh ľahký,“ poznamenala trénerka.

Volko v ňom dosiahol čas 6,63 sekundy a svoj rozbeh vyhral. O necelé dve hodiny bol v semifinále ešte rýchlejší: trať prebehol za 6,57 sekundy.

„Bol to výborný beh. Janko do haly priniesol dokonalosť. Po ňom som začala vnútorne veriť v to, že medaila bude,“ prezradila Bendová.

Zásluhu na výborných výkonoch jej zverenca majú aj hodiny a hodiny mentálneho tréningu.

„Intenzívna práca, ktorú sme na mentálnom koučingu a tréningu urobili, či už s Patrikom Bednárom alebo s Dagom Palovičom, ukázala, akú silu má hlava,“ zdôraznila Bendová.

Kompletná zbierka

Večer sa Volkovi štart nepodaril ideálne. Svojich súperov musel doháňať a keď sa hodil do cieľa, netušil, na ktorom mieste skončil.

„Vedel som len to, že som bol kúsok pred Robertsonom,“ opísal chvíle v cieli.

Finále napokon vyhral vo svetovom výkone roka 6,47 sekundy Talian Marcell Jacobs. Druhé miesto získal Kevin Kranz z Nemecka za 6,60 sekundy.

Volko naňho stratil jedinú stotinu sekundy.

„Jediné, čo ma trošku mrzí, že sa mi ju nepodarilo stiahnuť na druhé miesto. Ale strieborná medaila by mi zbierku nedoplnila,“ uviedol s úsmevom slovenský atlét.

Je jedenásty šprintér na 60 metrov v histórii halových ME, ktorý má aspoň tri medaily. S jedným zlatom, jedným striebrom a jedným bronzom je ôsmy najúspešnejší.

Kde nie je vôľa, nie je cesta

Jeho výsledky z haly mu však nezaručujú miesto v Top Tíme, teda medzi športovcami, ktoré štát priamo podporuje.

Podľa pravidiel ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sa totiž výsledky šprintérov na 60 metrov dosiahnuté pod strechou nerátajú.

„Dúfam, že po tretej medaile sa nad tým niekto zamyslí a nebude mi dookola omieľať komentáre, že je to ako letný biatlon, ktorý by sa nemal rátať,“ zdôraznil Volko.

Situáciu ťažko nesie aj trénerka Bendová.

„Ten pocit, čo sme so šéftrénerom Maťom Pupišom zažili, keď nám vysvetľovali, prečo to tam nemôže byť... Nechceme znova zažiť to poníženie. Celý svet akceptuje halovú šesťdesiatku ako kritérium smerom k olympiáde v zmysle podpory, len u nás to nechápu,“ lamentovala.

„Kde nie je vôľa, tam nie je cesta,“ dodal Volko.

Pritom konkurencia je aj v hale každým rokom silnejšia. Dôkazom toho je aj fakt, že Volko mal pri zisku bronzu kvalitnejší súčet časov troch behov, než na predchádzajúcich európskych šampionátoch, kde získal cennejšie medaily.