Za posledné dva roky urobil šprintér Ján Volko nevídaný progres. Čomu to pripisujete?
„Celý jeho tím funguje a pracuje na výbornej úrovni. Kľúčové je, že sa mu vyhýbajú zranenia a tréneri mu dokážu pripravovať tréningový program, vďaka ktorému sa neustále zlepšuje. V posledných rokoch idú jeho výsledky kontinuálne nahor. V súčasnosti je na úrovni, kde každá stotinka, ktorú stiahne, je potešiteľná.
Dôležité je, že trénerka Naďa Bendová vie, čo naňho platí, a dokáže s ním výborne pracovať. Raz sa stane, že Janko narazí na hranicu svojich možností, ale ešte vidím potenciál na to, aby rástol.“
Ešte v štrnástich rokoch hrával futbal za bratislavské Domino. Do šestnástich trénoval menej ako jeho rovesníci, vážne atletické tréningy má len posledných päť rokov. O čom to vypovedá?
„Vo svete je veľa rôznorodých príbehov, na Slovensku je však ten jeho vskutku výnimočný. Z futbalistu, ktorých behá po slovenských trávnikoch, sa stal šprintér svetovej úrovne, akého Slovensko nikdy nemalo.
Je to výnimočný moment a treba si vážiť, že ho môžeme s ním prežívať.“
Bieli šprintéri majú v porovnaní s černochmi nevýhodu, keďže z fyziologického hľadiska majú menej rýchlostných svalových vlákien. Čím túto nevýhodu Volko vyvažuje?