Aká bola cyklojazdca legiend českej a slovenskej cyklistiky?
Bolo to príjemné. Na štarte boli prevažne starší pretekári, s ktorými som nejazdil. Ale z tých, ktorých som poznal, tam bol výborný vrchár Luděk Štyks, môj posledný tímový manažér Jiří Ženíšek či známy hendikepovaný cyklista Jiří Ježek. Bolo to pekné stretnutie.
Český titul v rámci šampionátu získal Adam Ťoupalík, keď zdolal aj pretekárov z tímov WorldTour. Prekvapil vás tým?
Nie až tak. Ťoupalík je talent a jazdí v silnom tíme Elkov. Jazdci WorldTour nemajú na šampionáte takú silu, ako keby boli na pretekoch s tímom v kompletnom zložení. Prekvapil Štybara dlhým šprintom a bol to od neho skvelý výkon. Vyhral zaslúžene.
Po reštarte sezóny sa objavilo v relatívne krátkom období množstvo vážnych pádov. Čím si to vysvetľujete?
Pády patria k cyklistike a stávajú sa na každých pretekoch. No kým nedôjde k vážnym zraneniam, tak sa o nich nehovorí. Tento rok boli pády dramatické, je pravda, že sa to v minulosti nestávalo.
Sezóna je veľmi skrátená a pretekári od marca nesúťažili. Do konca sezóny ostávajú tri mesiace. Všetci sú nervózni, mnohí si potrebujú zaistiť zmluvy na ďalší rok.
Potvrdil mi to aj Zdeněk Štybar. Hovoril, že každé preteky sú pomaly ako Tour de France. Všetci sa snažia byť vpredu, dostať sa na najlepšie pozície a spraviť výsledok. Môže to byť dôsledok toho.
Ale ťažko povedať, či na pretekoch Okolo Poľska (išlo o pád Fabia Jakobsena po šprintérskom súboji s Dylanom Groenewegenom - pozn. red.) bola bezpečnosť na dostatočnej úrovni, či boli bariéry dostatočne vysoké a podobne. K tomu sa neviem vyjadriť. Medzinárodná cyklistická únia by to však mala prešetriť.
Ako bývalý šprintér ste zažili podobne vážny pád?