Ján Ďurica musí najprv rozbiť sval

Ladislav Harsányi|28. jan 2010 o 19:06

Slovenský futbalista Ján Ďurica v Hannoveri zažil za dva týždne dvoch trénerov. Odohral dva zápasy, no šťastena mu nepraje. Dva týždne bude mimo hry.

BRATISLAVA. Vymenil ruský vzduch za nemecký, no nedýcha sa mu ľahko. Ján Ďurica v Lokomotive Moskva dostával pramálo príležitostí a v Hannoveri 96 (prišiel tam na hosťovanie) sa mu naskytala reálna šanca pravidelne hrávať. Dobre sa však nedarí mužstvu ani slovenskému stopérovi.

Po prehre 0:3 s poslednou Herthou, v ktorom debutoval, vyhodili trénera Andreasa Bergmanna. Jeho nástupcom sa stal Mirko Slomka. „Je to výborný tréner. Priniesol niečo nové, zlepšenie bolo vidno hneď v prvom jeho zápase proti Mainzu, Môže nám iba pomôcť,“ vraví Ďurica. Pre neho to však bol nešťastný zápas.

„Loptu som dával spoluhráčovi, ktorý sa pošmykol, vypichli mu ju a my sme inkasovali. Takto to dopadlo, taký je futbal,“ vravel Ďurica smutným hlasom. Bol to jediný gól duelu, ktorý rozhodol o prehre jeho tímu 0:1. Nebola to však jediná nemilá vec, ktorá sa mu prihodila.

„Koncom stretnutia som pocítil bolesť v ľavom stehennom svale. Magnetická rezonancia odhalila, že tam niečo mám. Je to stvrdnuté, treba to rozbiť,“ vraví o zranení, ktoré si vyžiada zhruba dvojtýždňovú pauzu. Trénuje dvakrát denne, ale iba individuálne, a väčšinu času strávi v posilňovni, skúša, nohu zaťažuje.

Ďurica potrebuje akútne zápasovú prax, aby sa mohol čo najlepšie pripraviť na majstrovstvá sveta. Pri každom tréningovom výpadku hráča však hrozí, že sa na jeho mieste uchytí iný. „Teraz sa v prvom rade musím dať do poriadku. Potom sa budem opäť usilovať o dôveru trénera a bude len na ňom, či mi ju dá. Verím, že áno,“ nádeja sa. Cez sklamanie sa musí prehrýzť. „Futbal prináša radosť, ale aj strasti. S tým nič nenarobím,“ konštatuje.

Hannover bojuje o záchranu v bundeslige, no podľa slovenského beka na hráčov zatiaľ väčší tlak nevyvíjajú. „Treba vyhrať najbližší zápas s Norimbergom.“ Mužstvo má problémy v útoku, strelci mlčia. Preto narýchlo zháňajú útočníka. Údajne padlo aj meno Róberta Vitteka. „Ja som o tom nič nepočul,“ nepotvrdil šumy o prípadnom príchode kolegu z reprezentácie.

V kabíne ho prijali dobre. „Spoluhráči sú fajn, pomáha mi najmä český futbalista Jiří Štajner. Ak treba, tak pretlmočí z nemčiny. Inak sa dorozumievam po anglicky. Nie je s tým problém.“

Po Hannoveri sa pohybuje vlastným autom, s ktorým pricestoval zo Slovenska. Na štadión to má iba päť minút cesty. Hotel má čoskoro vymeniť za byt.

Už teraz sa teší na marcový zápas slovenskej reprezentácie v Žiline proti Nórsku. „Určite sa dám dovtedy dohromady,“ dušuje sa bojovník Ďurica.

Nachádzate sa tu:
Domov