Jakub Štefek má 28 rokov a za sebou úspešné štúdium manažmentu. Silovo-kondičným tréningom sa venuje sedem rokov, pričom už druhý rok pôsobí v klube Octagon Fighting Academy Bratislava.
Ako si sa dostal k práci silovo-kondičného trénera?
Už v mladom veku som vystriedal veľa športov, asi najdlhšie som hrával hokej. Keď som s ním skončil, stále som chcel športovať a tak som sa dostal do posilňovne, ktorá bola už v minulosti spojená s hokejom ako letná príprava. Začal som cvičiť, prešiel som si rôznymi štýlmi, ale najviac ma lákala sila. Najprv som začal robiť silový trojboj, pričom som trénoval s chalanmi, ktorí boli majstri sveta a podobne. Neskôr som ale zistil, že to nie je to ´pravé orechové´, pretože aj tento šport mal svoje negatívne stránky, tak som začal robiť vzpieranie. To ma chytilo najviac a popritom som začal robiť disciplíny strongman, v ktorých som absolvoval aj pár súťaží.
Potom som sa dostal k Robovi Pukačovi. To bolo úsmevné. Dal som príspevok na portál venovaný fighterom, že trénujem takéto strongman disciplíny trocha iným štýlom, aké boli vtedy zaužívané. Robo mi hneď napísal, že je to super a vyzeráto ako v amerických videách fighterov z UFC. Pred asi siedmimi rokmi prišli Robo spolu s Rasťom Hanulayom ku mne do Karlovej Vsi, kde som trénoval a začali sme spolupracovať. Trénovali sme asi dva roky, ale potom sa naše cesty trocha rozišli, pretože som študoval manažment a mojou víziou bolo stať sa manažérom.
Od toho som ale neskôr upustil a znova sme si s Robom k sebe našli cestu. Zavolal ma do OFA, že mám ísť trénovať tam, pretože v Karlovej Vsi už neboli ideálne podmienky. Tu už som sa poznal aj s Iljom (Ilja Škondrič, hlavný tréner OFA Bratislava pozn. red.) cez chalanov a jeho brata, ktorého som trénoval. Doniesol som si veci, ktoré som mal z minulého pôsobiska a v podstate som začal trénovať všetkých fighterov, ktorí sú v OFA. Postupne sa začali nabaľovať ďalší fighteri, už nie iba z MMA, ale aj thajského boxu a takisto prichádzali bojovníci z konkurenčných klubov, ktorí chceli absolvovať silovo-kondičnú prípravu u mňa. Takto som tu už druhý rok.
Momentálne pôsobíš iba v OFA, alebo chodíš trénovať aj niekde inde?
Trénujem iba v OFA, odmietam ísť niekde inde. OFA je bezkonkurenčná, to už dúfam každý vie, máme tu všetko potrebné, aby sme odtrénovali čo potrebujeme, plus tá atmosféra je niečo neopísateľné.
Kto spadá do tvojho portfólia?
Mám pod sebou fighterov, ale popritom mám aj súkromkárov, bežných cvičencov, ľudí po zranení, malé deti, starších ľudí atď. Je to asi pol na pol, mám polovicu elitných cvičencov a polovicu bežných ľudí, ktorých sa ale snažím tlačiť do funkčného tréningu a nemám k nim nejaké zhovievavé sklony.
Trénerské začiatky s Robom Pukačom, Rasťom Hanulayom a Jurajom Hanulayom
Aký je rozdiel v trénovaní profi športovcov a bežných ľudí?
Teraz, keď už mám vybudované meno, sa snažím vyberať si ľudí, ktorí majú určitý cieľ. Aj keby to bol manažér, či žena v domácnosti, aby mali zanietenie a cieľ niečo dosiahnuť. Majú možno ľahšie váhy, ale cviky a zásady sú rovnaké ako pre vrcholového športovca. Čiže, či je to laik alebo profík, chcem aby mal správne nastavenú myseľ.
Profíci si samozrejme vyžadujú väčšiu starostlivosť. Máme tam periodizáciu, kedy sa prispôsobujeme dátumu zápasu a snažíme sa načasovať formu. Ak je bojovník po zranení, či po zápase a chce iba vypnúť, tak tréning meníme podľa potreby. Keďže som každý deň v gyme, tak vidím aké majú tréningy MMA, zápasenia, čiže aj podľa toho prispôsobujem môj tréning.
Staráš sa o bojovníkov iba po silovo-kondičnej stránke, alebo im radíš aj s regeneráciou, či stravovaním?
Do výživy sa zápasníci už celkom dobre vyznajú. Ak to chcú hrotiť, typu Igor Daniš, tak majú svojich ľudí, ktorí im zostavujú jedálniček, ale v princípe sú už dosť inteligentní na to, aby zhodnotili, čo im funguje a čo nie. Čo sa týka stravy a regenerácie, na každého funguje niečo iné a ten tréner je iba človek, ktorý dokáže vyskúšať všetky varianty a zistiť, čo mu sedí. Fighteri sa ale dostatočne poznajú, čiže tam je tá moja práca minimálna.
Ako sa mení príprava fightera pred dôležitým duelom a čo nasleduje po zápase?
Príprava pred zápasom väčšinou pozostáva z jednoduchých vecí, ktoré sú pre niekoho možno monotónne, ale sú proste účinné a ak niečo funguje, tak to nemeníme. Je to trocha náročné aj na hlavu, keďže sa musí tlačiť na pílu.
Ak si bojovník odnesie po zápase zranenie, tak sa snažíme vyvarovať cvikom, ktoré by mu mohli poškodiť, sústreďujeme sa na spevnenie, rehabilitáciu. Ak nemá zranenie, tak je to skôr o tej zábave. Robíme cviky, ktoré sú viac zábavnejšie, a ktoré nerobil počas prípravy na zápas.
Koľko tréningov za týždeň zvládne vrcholový športovec?
Je to individuálne. Napríklad s Tomášom Deákom ich mám dva až tri za týždeň. Záleží to od toho, aký má plán tréningov zápasenia, MMA, či sparingov. So mnou má teda 2 až 3 tréningy, potom má 3x do týždňa MMA, 2x zápasenie, plus lapy a podobne. Odvíja sa to od toho, koľko má pred zápasom. Čím bližšie k zápasu, tým sa tréningy zintenzívňujú, ale na druhej strane sú kratšie. Záleží to extrémne aj od toho, ako bojovník chudne do zápasu. Zisťujem akú má váhu, koľko musí ešte chudnúť, ako rýchlo mu budú ubúdať sily.
Silovo-kondičná príprava Tomáša Deáka
Konzultuješ svoje tréningy aj s inými trénermi v gyme?
Samozrejme. Chodím sa ich často pýtať, akú majú na súpera stratégiu a tomu prispôsobíme tréning. Sústreďujeme sa na slabé stránky nášho fightera a na silné stránky súpera. To znamená, že ak má súper dobrú kondíciu a vieme, že vydrží aj 5 kôl, tak sa na to pripravíme. Zasa ak vieme, že chceme ísť so súperom na zem, tak tá príprava je trocha iná a pridávame cviky, ktoré pomôžu na tej zemi.
Takisto sa pýtam Ilju Škondriča i konkrétneho bojovníka, či nepotrebuje ísť viac napríklad do výbušnosti, alebo či nepotrebuje zapracovať na kondícii, hrubej sile a podobne.
Kto je podľa teba najväčšie zviera v gyme, čo sa tréningu týka?
Najväčší psychopat v hre je Tomáš Deák. Je to najväčší dríč, ide proste cez bolesť, cez únavu atď. Je to typ človeka, ktorý odmaká tréning bez toho, aby som na ňom badal nejakú únavu a potom na konci odpadne, leží na zemi a celé to predýchava. Je to ale individuálne, každý ma tú svoju cestu, ako sa dostať k výsledkom. Tomáša vyhecuje to, že má v hlave ten jeho sen. Igorovi funguje taká krátkodobejšia motivácia, že na neho zvýšim hlas, alebo mu len poviem, že je to príliš slabé a že je schopný dať niečo silnejšie.
Cítiš sa teda občas ako psychológ?
Určite. Veľká stránka trénerstva je aj psychologická hra, taký mentálny koučing. Ja sa ním netrúfam nazvať, ale mali sme v OFA mentálneho kouča z Česka, ktorý je veľmi dobrý a trénuje elitných športovcov, vojakov... Ja som k nemu taktiež šiel a bavili sme sa o tom, ako pristupovať k fighterom v príprave. S veľa bojovníkmi chodím do šatne, prípadne do rohu, čiže aj tam je mojou úlohou, nastaviť ich tak, aby spravili tú svoju robotu a vyhrávali.
Pripravuješ aj ženy. Máš k nim rovnaký prístup, alebo je iný?
Je iný hlavne čo sa týka motivácie a toho môjho ´drajvu´ smerom k nim. Tie váhy sú samozrejme nižšie a všetko je prispôsobené ich požiadavkám. Baby majú svoje špecifiká ako napríklad, že sa im dlhšie naberá kondícia, ale dlhšie im potom vydrží. Rovnako je to aj so silou, ktorá sa pomalšie naberá, ale vydrží dlhšie. Dynamika je v podstate rovnaká.
Po mentálnej stránke je to podobné, treba si ku každému nájsť cestu. Veľmi pomáha, keď sú fighteri spolu, lebo sú súťaživí a navzájom sa ťahajú. Samozrejme si občas zo seba robia aj srandu, ale aj to patrí určitým spôsobom k motivácii.
Jakub Štefek s Attila Véghom, Iljom Škondričom a Ivanom Buchingerom
Ty si sa objavil aj v reality show OKTAGON VÝZVA. Aká to bola skúsenosť?
Z kamier nemám strach, takže to bolo v pohode. Mal som na starosti prípravu trénerskej výzvy, kde mali tréneri silovo-kondičnú súťaž, ale nebola tam zobrazená moja práca trénera s fightermi. Skôr bola zaznamenaná vo videu Pala Nerudu o Tomášovej ceste do Ruska. Určite to bola skúsenosť, ale ja si na tom veľmi nezakladám, radšej pracujem z ústrania.
Prečo by mali mať fighteri silovo-kondičné tréningy?
V minulosti tu bol taký mýtus, že takýto tréning spomalí fightera a podobne, ale napríklad Igor Daniš bol v muay thai priekopníkom silového tréningu a zistilo sa, že ho to vôbec nespomaľuje, práve naopak, je výbušnejší a tvrdší. Potom si začali bojovníci a tréneri uvedomovať, že to má zmysel.
Nebúšime stále iba do železa, ten tréning pozostáva aj z rehabilitácie, uvoľňovacích a spevňovacích cvičení tela, z nastavovania správnych pozícii. Je tam teda prevencia zranení, ako aj náprava pohybového aparátu, aby fungoval optimálne.
Nestáva sa ti, že pri takýchto cvikoch bojovník naberie na svalstve a teda aj na hmotnosti?
Presne to si musíme ustriehnuť, pretože naberanie hmotnosti je pre nás kontraproduktívne. Svalová hmota je fajn, ale iba do určitej miery. Väčšia spotreba kyslíka, bojovník skôr zatuhne, čiže sa naberanie svalov snažíme korigovať. Naše tréningy ale nie sú také ako majú kulturisti, čiže sa to dá ustriehnuť.
Čo je pri takýchto tréningoch najdôležitejšie?
Je to mentálna stránka. Nejde ani tak o to, aké váhy dvíhame, aké cviky robíme, ale je to o mentálnom nastavení, aby bol fighter v pohode, aby cítil, že silnie a do zápasu šiel s tým, že je silnejší ako bol v minulosti. Mojou prácou je dostať bojovníkov do formy, v tom sme dobrí, ale na druhej strane je pre mňa ďalšou výzvou zapracovať aj na mentálnej stránke. Z môjho pohľadu ide sila ruka v ruke s psychikou a ak je sila vysoká, tak to nemôže skolabovať na nízkej psychike.
