Keď sa povie FC Nitra, mnohým napadne rad talentovaných a úspešných futbalistov. A jeden muž, ktorý neodmysliteľne patrí na lavičku klubu. IVAN GALÁD ju trénoval v štyroch rôznych obdobiach. A vždy odchádzal s úspechmi.
Dnes je klub v stave, kedy sa hovorí, že „by to už ani Galád nezachránil“. Na krásnom štadióne sa už nevedú prvoligové boje, ale hrá amatérska, štvrtá najvyššia súťaž.
Keď sme mapovali posledných dvadsať rokov klubu, oslovili sme ho na rozhovor. Hoci sa nezvykne vyjadrovať do médií, spravil výnimku.
„Veľmi ma trápi, ako Nitra dopadla. Bol som hlavný tréner deväť sezón a bol som tam veľmi šťastný,“ uviedol na začiatok.
Prvýkrát ste sa dostali k áčku Nitry v polovici sezóny 2003/04 a hneď tú nasledujúcu ste s ním postúpili medzi elitu. Ako si spomínate na prvý angažmán?
Napriek tomu, že som sa už vtedy trénerstvu venoval 15 rokov, stále som učil na Technickej univerzite vo Zvolene. Ešte počas tohto pôsobenia som tam mal pätinový úväzok. Vybudovali sme skvelé mužstvo, ktoré sa z predposledného miesta v II. lige dostalo za osemnásť mesiacov do najvyššej súťaže.
Nitru vtedy viedla skupina majiteľov okolo Vikora, Arvaya, Bödöra či Valentu. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
So všetkými uvedenými pánmi som mal výborné vzťahy. S hráčmi sme mohli ponúkať progresívny futbal a reprezentovali spolu úspešný a fungujúci klub.
Pod Zoborom sa hrala prvá liga po dlhom čase. Bolo po postupe cítiť v meste a na tribúnach eufóriu?
Spomínam si na prvý ligový zápas. U majstra v Žiline sme vyhrali 5:2 a po zápase nám tlieskal celý štadión. Následne sme pred zaplneným hľadiskom porazili aj Petržalku, ktorá vtedy hrala skupinovú fázu Ligy majstrov. Ľudia mali z našej práce radosť.
Vtedy prichádzali aj prvé veľké transfery, Tomáš Kóňa išiel do Sparty či Miňo Stoch prestúpil do Chelsea.
Veľkou hviezdou bol aj Róbert Rák, ktorý sa až dvakrát stal kráľom strelcov v prvej lige. Bol to najlepší útočník, akého ste viedli počas vašej trénerskej kariéry?