BRATISLAVA. Krátky povel a za ním rana. Prásk. O chvíľu ďalšia. Kto nechce ohluchnúť, musí si zapchať uši alebo nosiť ochranné slúchadlá.
„Daj,“ opäť zakričí Danka Barteková. Vystreľovacie zariadenie reaguje na hlas.
Z drevenej veže vedľa nej vyletí 80-kilometrovou rýchlosťou malý kotúč. Má priemer 11 centimetrov a strelec má menej ako sekundu na to, aby ho zasiahol. Je to boj nervov. Stačí malá chyba a terč brokom unikne.
„Skôr je to tak pol až trištvrte sekundy odkedy vyletí terč až po zásah. Za ten čas musím zareagovať, nahodiť pušku k ramenu, skontrolovať, či som v dobrom postavení a vystreliť v ťahu. Hlaveň nesmie zastaviť. Za tú chvíľu sa nájde aj milión príčin, pri ktorých spravíte chybu,“ opisuje strelkyňa.
Na strelnici Mlyn neďaleko Jaslovských Bohuníc sa takto na olympiádu pripravujú slovenskí strelci. Trávia tu celé hodiny. Aby si cibrili postreh a techniku zvládnu za rok aj 20-tisíc terčov.
„Za jeden deň nastrieľam maximálne 400 výstrelov. Potom som na druhý deň celá dolámaná.“
Na červenej teniske má malý kovový pliešok s guľou uprostred. Na prvý pohľad pripomína bezpečnostnú poistku, ktorá býva v predajniach na tovare ako ochrana pred zlodejmi.
„Neukradla som ich,“ smeje sa 31-ročná skeetarka. „I keď občas tak žartujem. Je to taká vychytávka, keď si potrebujem oprieť hlaveň, aby mala byť na čom položená.“
Spätný náraz je ako úder tehlou
Hlavnou partnerkou v ceste za úspechom každého strelca je puška. Pre mnohých strelcov však nie je len náradím, ale vybudujú si k nej aj vzťah.
„Nevnímam ju ako prostriedok,“ vraví Barteková. „Prežili sme spolu niečo. A hoci mám už novú modernejšiu, stále rada strieľam z tejto. Viem, že sa na ňu môžem stopercentne spoľahnúť a podrží ma.“
Strieľa z nej už desať rokov. Práve s ňou získala olympijský bronz v Londýne, titul majsterky Európy, medaily z majtrovstiev sveta a dosiahla aj svetový rekord v streľbe na skeet (74 terčov).
Špičková športová brokovnica stojí toľko, čo nové auto – okolo 10-tisíc eur. Váži okolo 4,7 kilogramu.
Spätný náraz po výstrele sa dá prirovnať