Prvá Slovenka mieri na najvyššiu horu sveta. Každý by si mal nastaviť svoj Everest, vraví vedkyňa

„Nehorolezec nemôže pochopiť neopísateľnú silu chcenia horolezcovej duše,“ hovorieval o horolezcoch Ivan Fiala. Veľkú túžbu liezť na vysoké hory v sebe objavila aj LUCIA JANIČOVÁ.

Slovenská vedkyňa žije v Edinburghu a venuje sa výskumu imunológie. Pred ôsmimi rokmi však prvý raz liezla na prírodnej stene a hoci cítila strach, eufória, že to dokázala, ju motivovala pokračovať ďalej. Teraz sa pripravuje na veľký výstup. V máji sa môže stať prvou Slovenkou, ktorá vyliezla na najvyššiu horu sveta Mt. Everest. 

Výstup plánuje s pomocou expedičného tímu a umelého kyslíka. „Mnoho ľudí radšej zostane vo svojej komfortnej zóne. Mám pocit, že ak by som neskúšala rôzne veci, len by som prežívala. A v živote je toho toľko, čo sa dá vyskúšať,“ vraví 37-ročná Janičová.

Do Nepálu odlieta v apríli, o výstup sa pokúsi v máji.

Mnoho ľudí prekvapilo, keď sa objavila správa, že plánujete vyliezť na Mt. Everest. Inklinovali ste ku športu odmalička, alebo ste ho objavili neskôr? 

Lezenie som objavila po narodení dcéry. Bol to pre mňa únik z reality. Našla som sa v tom. Bol to asi jediný šport, ktorý som v živote brala vážne. 

Na začiatku to bolo asi lezenie na umelej stene.

Úplne prvý raz to bolo na morskom útese. Prišiel za mnou známy, či sa nechcem pridať. Rada skúšam nové veci, tak som si povedala, prečo nie. Vzal ma na útes, na mieste mi ukázal, ako sa istí, bolo to tradičné lezenie na dvoch lanách so zakladaním. Vyliezol to on a potom som šla ja, ale mňa zospodu hnal príliv.

V jednom momente som si myslela, že spadnem, ale nespadla som. A hore ma naplnil pocit eufórie a bolo to úžasné. Ja som však nepoznala žiadnych ďalších lezcov. Náhodou som sa stretla s bývalou zamestnávateľkou, ktorá sa mi sťažovala, že musí ísť so synom na lezeckú stenu. Potešila som sa, že s ním môžem chodiť ja. Začala som s ním liezť a postupne ma to viac pohltilo.

Už pri prvom lezení ste zažili strach a vykročenie z komfortnej zóny, to nie sú najlepšie zážitky pre nováčika pri prvom kontakte s lezením. Vás to však neodradilo.

Možno zafungovali endorfíny, ktoré som cítila. Premáhanie pre mňa nie je niečo výnimočné. Mám pocit, že si stále dávam veľké ciele a pocit sily, že som niečo dokázala, ma veľmi napĺňa. 

Keď som sa, naopak, dostala na lezeckú stenu, tak mi to potom prišlo ako úplne v pohode. Postupne som zlepšovala techniku a zosilnela. Už som pri tom niekoľko rokov.

Láka vás vyhľadávať výzvy? 

Takto ma asi vnímajú iní ľudia. Pre mňa to je normálne, ale uvedomujem si, že veľa ľudí to takto nemá. Radšej zostávajú v komfortnej zóne. Mám pocit, že ak by som neskúšala rôzne veci, len by som prežívala. A v živote je toho toľko, čo sa dá vyskúšať. Mňa to baví.

Aký život je mimo komfortnej zóny?

Cítite strach a musíte s ním pracovať. Je veľmi dôležité sa pripraviť na to, že strach príde a vedieť ho prijať. Je dôležité vnímať, že sa necítim v poriadku, rešpektovať to, ale zároveň strachu nepodľahnúť.

Máte mentálne techniky, ako to zvládnuť? Aby vás strach neparalyzoval?

Sú ľudia, ktorých by strach paralyzoval, ja som pravý opak. Ak sa dostanem do kritickej situácie, vtedy som pokojná. Nie je to tým, že by som sa na to pripravovala, skôr vtedy konám prirodzene. Zažila som niekoľko traumatických momentov a zareagovala som hneď. Možno to vo mne prístup ku strachu zmenilo. 

Pomáha mi aj inšpirácia od extrémnych lezcov. Veľa sa učím od skúsených ľudí. Naučila som sa, že kľúč je v hlave. A v príprave na Everest mám mentoring od skúseného horolezca, ktorý už na Evereste bol. Pripravuje ma aj na najťažšie situácie, ktoré môžu nastať. 

O koho ide?

Volá sa Keith Partridge. Je to môj známy, lezieme spolu v zime a je pre mňa veľmi dôležitý. Potrebovala som jeho súhlas, aby som si vôbec dala takýto vysoký cieľ. Sám na Evereste bol. Pracuje aj ako kameraman v extrémnych podmienkach. V horách toho veľa prežil.

Keď ma pripravuje na môj výstup, nedáva mi ružové okuliare. Snaží sa ma pripraviť aj na to najhoršie. No veľmi ma povzbudilo, keď mi povedal: Budeš na tom lepšie ako 90 percent ľudí, ktorých tam stretneš. 

Trochu sa vrátim späť. Vlani na jeseň ste vyliezli Mera Peak (6 476 m) v Himalájach, z ktorého je výhľad na masív Mount Everestu. Tam vznikla myšlienka, že sa znovu chcete do Himalájí vrátiť a s vyšším cieľom? 

Nie. Je to príbeh sám o sebe.