CHICAGO. Štvrtým slovenským rodákom v rebríčku najlepších hráčov NHL od roku 1967 sa stal Stan Mikita. Zrejme bude i posledným.
Magazín The Athletic ho v zozname stovky najlepších hokejistov modernej éry zaradil na 47. pozíciu. Predbehol tak 56. Petra Šťastného, 57. Zdena Cháru i 83. Mariána Hossu.
V článku o ňom píšu ako o možno najdominantnejšom hráčovi v NHL v šesťdesiatych rokoch. Konštatujú, že to bol "poddimenzovaný center s výnimočným odhodlaním".
V NHL odohral 1394 duelov so ziskom 1467 bodov. Keď končil kariéru, bol po Gordiem Howeovi a Philovi Espositovi tretím najproduktívnejším hráčom v dejinách. Dnes je pätnásty. Jeho číslo 21 je v klube Chicago Blackhawks, kde odohral celú kariéru, vyradené.
Jeho dlhoročným spoluhráčom bol Bobby Hull. S Mikitom boli superhviezdami. Nazval ho "najkomplexnejším hokejistom, aký kedy žil". Vravel, že na ľade bol "tvrdší ako noc v base".
Na The Athletic spomenuli aj jeho prerod z hráča, ktorý trávil priveľa času na trestnej lavici, na najslušnejšieho hráča NHL a dvojnásobného držiteľa Lady Byng Trophy.
Mikita okrem toho získal štyri Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti, dve Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča NHL a jednu Lester Patrick Trophy za prínos pre hokej v USA.
Vrchol jeho kariéry nastal skoro, už v sezóne 1960/61, keď hral Mikita len druhý ročník v NHL. Stal sa najlepším strelcom vo víťaznom play off, vyhral svoj jediný Stanleyho pohár.
Hokej zmenil aj tým, že ako prvý hráč hral so zahnutou čepeľou. Prišiel k nej len náhodou, keď sa mu hokejka zasekla do dvierok od striedačky a zistil, že sa s ňou strieľa omnoho lepšie.
Mikita si počas kariéry získal rešpekt hráčov, trénerov i fanúšikov za správanie sa na ľade aj mimo neho.
Rodák zo zatopenej dediny Sokolče sa narodil 20. mája 1940 a ako osemročného si ho adoptoval strýko s manželkou, s ktorými odišiel do Kanady. Tam hokejovo vyrástol, preto je dnes považovaný ako za Kanaďana (keďže reprezentoval Kanadu), tak za Slováka (podľa rodiska). Zomrel 7. augusta 2018.