ŠTOKHOLM. Kým v zámorskej NHL sú platy hokejistov verejne dostupné a fanúšikovia si môžu kedykoľvek pozrieť, kto koľko zarába, v Európe panuje presný opak.
Generálni manažéri aj samotné kluby si informácie o zmluvách úzkostlivo strážia a čiastky, ktoré hráčom posielajú na účty, nezverejňujú.
Toto nepísané pravidlo mlčanlivosti platí naprieč všetkými európskymi súťažami, vrátane slovenskej Tipsport ligy. Len málokedy sa tak verejnosť dostane k presným číslam.
Výnimkou je švédsky denník Expressen, ktorý zverejnil platy všetkých hráčov vo švédskej najvyššej súťaži podľa klubov.
V zozname mien sa nachádzajú aj štyria Slováci, ktorí v sezóne 2025/26 hrajú v SHL - útočníci Marián Studenič, Peter Cehlárik, Oliver Okuliar a Michal Svrček.
Odlišný systém odmeňovania
Švédska hokejová liga patrí medzi najlepšie súťaže v Európe – a to nielen po športovej, ale aj finančnej stránke.
Systém odmeňovania hráčov sa líši od toho, na aký sme zvyknutí v Česku či na Slovensku. Najväčší rozdiel je medzi domácimi a zahraničnými hokejistami.
Švédski hráči majú v domácej súťaži platy v „hrubom", ktoré sa spravidla rozkladajú na dvanásť mesiacov. Väčšina z nich si časť príjmu presúva na dôchodkové sporenie, takže v ich daňových priznaniach sa objavujú nižšie sumy, než aké reálne zarábajú.
Naopak, zahraniční hráči fungujú vo väčšine prípadov na princípe netto zmlúv, teda platov po zdanení. Tie sú štandardne dohodnuté v eurách, keďže v posledných rokoch je euro výrazne silnejšie než americký dolár (aktuálne sa 1 euro rovná približne 11 švédskym korunám, pozn. red.).
Pojem netto plat znamená ročný príjem po zdanení – teda peniaze, ktoré hráči dostanú na účet už po odpočítaní daní. Vo väčšine prípadov sa plat vypláca v troch častiach:
- „sign-on“ bonus pri príchode,
- priebežná mesačná mzda,
- „sign-off“ bonus pri odchode z krajiny.
„Sign-on“ aj „sign-off“ podliehajú výhodnejšiemu daňovému režimu, no sociálne odvody sú rovnaké. Keďže je však daň pri týchto položkách nižšia, je to výhodné pre kluby, ktoré tak môžu časť platu vyplatiť pri príchode a odchode hráča.
Nie je však dovolené vyplatiť celý kontrakt len prostredníctvom týchto bonusov – časť musí byť vyplatená aj ako bežný mesačný plat.
Na základe tohto systému Expressen rozdelil hráčov na domácich a zahraničných.
Pri každom klube sa zároveň nachádzajú platové kategórie švédskych hráčov podľa mesačného príjmu vo švédskych korunách, legionári majú výplaty zverejnené v eurách.
Rozdiely medzi Slovákmi
Najmladším slovenským hokejistom vo Švédsku je iba 18-ročný Michal Svrček. Odchovanec žilinského hokeja pôsobí už štvrtú sezónu v tíme Brynäs, kde prešiel aj mládežnickými kategóriami.
Napriek tomu, že v júni tohto roka bol draftovaný do NHL Detroitom (4. kolo, 119. miesto), rozhodol sa pokračovať vo Švédsku.
Prvé štarty v SHL si pripísal už vlani a aj v aktuálnom ročníku nastupuje na striedačku v seniorskej a juniorskej súťaži.
Svrček je vo Švédsku usadený už dlhšie, čiže z pohľadu daňového úradu spadá do kategórie „švédsky rezident“.
To znamená, že jeho príjem sa zdaňuje rovnako ako u domácich hráčov, je vyplácaný vo švédskych korunách a z jeho platu sa odvádzajú dane, sociálne odvody, ale aj povinné príspevky na dôchodkové poistenie.
Tento systém je bežný najmä pri mladíkoch, ktorí prišli do krajiny ako tínedžeri. Klub ich najskôr eviduje ako zahraničných hráčov v juniorke, no po pár rokoch sa stávajú daňovými rezidentmi a fungujú v systéme ako Švédi.
Svrček má s Brynäs od minulej sezóny podpísanú profesionálnu zmluvu, s opciou aj na prípadný ďalší ročník.
Podľa Expressenu sa mladý útočník radí v tíme medzi „najlacnejších" hráčov a zarába maximálne 30 000 SEK mesačne, čo je v prepočte približne 2700 eur v hrubom.
Naopak, hráči ako Peter Cehlárik či ostatní legionári, prichádzajú do Švédska na profesionálnu zmluvu do A-tímu, často len na jednu či dve sezóny.
Takíto hokejisti majú netto kontrakty a sú zdanení podľa špeciálnej dane pre osoby s dočasným pobytom.
Studenič a Cehlárik na vrchole
Najlepší domáci hráči zarábajú podľa švédskeho denníka približne 300 000 SEK mesačne v hrubom (približne 27-tisíc eur).
Súťaž má množstvo dobrých korčuliarov a presadiť sa vo Švédsku ako legionár je náročné. Na sever Európy sa tak dostanú len niektorí, čo sa odráža aj na platoch.
Sumy zahraničných hokejistov sa líšia, ale v priemre sa pohybujú od 120 do 250-tisíc eur ročne v čistom.
Najlepšie platenými legionármi SHL sú český útočník Jakub Vrána a Kanaďan Ty Rattie, ktorí v Linköpingu poberajú ročne až 280-tisíc eur.
O niečo nižšiu sumu majú v zmluvách dvaja najlepšie platení Slováci. Marián Studenič (Färjestad) a Peter Cehlárik (Leksand) zarobia zhodne 250-tisíc eur za rok.
Studenič pôsobí vo Švédsku druhú sezónu a je najlepšie plateným legionárom v tíme. V tej prvej patril medzi najproduktívnejších hráčov Färjestadu a bilanciu mal takmer bod na zápas. V aktuálnom ročníku odohral zatiaľ 12 stretnutí so ziskom piatich bodov (1+4).
Cehlárik je v Leksande stálicou, v klube pôsobí už štvrtý rok a je druhý najhodnotnejší zahraničný hráč. Od novej sezóny je kapitán. Organizácia nikdy predtým nemala cudzinca s céčkom na hrudi.
„Znamená to pre mňa veľmi veľa. Je to jeden z najväčších úspechov v kariére. Som rád, že si cenia moje hodnoty, ktoré prinášam do tímu," uviedol Cehlárik.
Posledným Slovákom, ktorý pôsobí vo Švédsku je Oliver Okuliar. Do SHL prišiel po roku strávenom v zámorí, kde hral za farmu Floridy v AHL.
Podľa Expressenu je 25-ročný Trenčan najlepšie platený legionár v tíme Skellefteå AIK, ročne poberá sumu približne 220-tisíc eur.
Na novú súťaž si zvyká, za klub odohral v prebiehajúcej sezóne 13 zápasov a nazbieral osem bodov (4+4).
