Bývalý hokejový obranca Milan Kužela zomrel vo veku 80 rokov. Na sociálnej sieti facebook o tom informoval Denník Šport.
V sezóne 1978/79 velil Kužela kabíne Slovana Bratislava a ako prvý slovenský klub v histórii ho doviedol k vytúženému federálnemu titulu.
V drese bratislavského klubu odohral takmer celú kariéru. Vo farbách Slovana strávil 25 sezón a v lige odohral 532 zápasov, v ktorých strelil 62 gólov.
Za Československo nastúpil na štyroch majstrovstvách sveta. V Prahe 1972 oslavoval s mužstvom titul, o rok neskôr získal bronz a v rokoch 1974 a 1979 mu zavesili na krk striebornú medailu.
V decembri 2004 bol uvedený do Siene slávny slovenského hokeja spolu s Františkom Gregorom, Karolom Fakom a Vincentom Lukáčom.
Do zápasov vkladal celé srdce
Spočiatku sa venoval futbalu, ktorý aktívne hral aj jeho otec. Korčuľovať začať v siedmich a ako 11-ročný sa dostal do žiackeho výberu Slovana ÚNV.
"Základy mi dal šéftréner Miško Polónyi. Hral som na všetkých postoch okrem brankára, najviac na pravom krídle," spomínal v knižnej pamätnici HC Slovan.
V Slovane si zahral s plejádou osobností - Golonkom, Černickým, Nedomanským, Dzurillom, bratmi Šťastnými, Pašekom, Rusnákom či Bezákom.
V roku 1972 nechýbal v národnom tíme Československa, ktoré prerušilo deväťročnú nadvládu Sovietskeho zväzu. V prvom vzájomnom dueli sa zrodila remíza 3:3, v druhom vyhralo Československo 3:2.
Druhý vrchol kariéry zažil v marci 1979. Keď Slovan na vypredanom domácom štadióne zdolal Teslu Pardubice 6:2, bolo jasné, že sa získa federálny titul. Pred posledným duelom v Litvínove mal nedostižný náskok.
"Popri výbornej hre telom pútal pozornosť skvelými vypichovačkami – tzv. rybičkami ako dôsledok výborného čítania hry súpera.
Do zápasu vždy vkladal celé srdce a ako ozajstný bojovník sa nebál žiadneho protivníka," opisuje Kuželu v krátkom profile web Hockey Slovakia.
VIDEO: Milan Kužela v seriáli s názvom Športové legendy
V Slovane sa ho nikto nezastal
Kužela bol tiež jedným z odporcov vtedajšieho režimu. Členstvo v komunistickej strane odmietol a niekoľko rokov nemohol vycestovať do zahraničia.
V lete 1974 ho cestou na reprezentačné sústredenie v Nemecku vysadili na hraniciach (s Jiřím Bublom) s vykonštruovaným obvinením úmyslu emigrácie.
"Dodnes neviem prečo sa to stalo, najskôr ma niekto udal, že mienim emigrovať. Mrzelo ma, že ani v Slovane sa ma nikto nezastal. Najskôr preto, že som nebol v stane," spomínal v knihe Slovan 100.
Najlepšie roky svojej kariéry tak strávil doma v Slovane a jeho dres s číslom 11 dodnes visí pod strechou Zimného štadióna Ondreja Nepelu.
Trénerskú kariéru začínal ako hrajúci tréner v sezóne 1983/1984 pri tíme Nových Zámkov. Potom pôsobil aj v nemeckom Burgau, švajčiarskom Saas-Grund a trénoval dorast v tímoch Slovan a Danubie Bratislava.
