BRATISLAVA. Pojem Liga majstrov má v športovom svete mimoriadny cveng. Predovšetkým vo futbale ibe o najprestížnejšiu klubovú súťaž a neustále vzbudzuje obrovský záujem.
Koncept s najlepšími európskymi klubmi funguje aj v iných kolektívnych športoch, od futbalu, cez basketbal, volejbal, hádzanú, futsal, rugby či pozemný hokej. V každom odvetví ide o veľkú prestíž.
Obdobný nápad ale v hokeji neláka. Hokejová Liga majstrov, alebo v skratke CHL (Champions Hockey League), každý rok bojuje o priazeň fanúšikov po celej Európe a nedokáže naplniť potenciál, ktorý v nej vidia mnohí.
Vo štvrtok odštartuje 11. sezónu, tretíkrát bez slovenského zástupcu.
Projekt s ruskými peniazmi zanikol
Hokejová Liga majstrov sa prvýkrát objavila v sezóne 2008/09 ako ambiciózny projekt Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Impulzom bolo napodobniť futbal - spojiť najlepšie tímy z Európy a fanúšikom priniesť zápasy, ktoré by bežne v domácich ligách nevideli.
Do premiérového ročníka sa zapojilo 14 tímov zo siedmich krajín, pričom garantom bol silný finančný partner z Ruska, energetická spoločnosť Gazprom. Aj vďaka nemu sa podarilo pripraviť atraktívny model s bohatými prize money a účasťou elitných mužstiev. V súťaži vtedy pôsobil aj HC Slovan Bratislava.
Víťazom historicky prvej edície sa stal ZSC Lions Zürich, ktorý vo finále zdolal Magnitogorsk.
Projekt však vydržal iba jedinú sezónu. Hneď po prvom ročníku sa rozpadol, keďže hlavný sponzor odstúpil a IIHF nedokázala získať adekvátne finančné krytie.
Myšlienka však úplne nezanikla. Po rokoch príprav a hľadania novej podoby sa CHL vrátila v roku 2014. Už nie ako projekt riadený IIHF, ale ako spoločná liga popredných európskych súťaží (Švédska, Fínska, Švajčiarska, Česka, Nemecka a Rakúska).
Odvtedy funguje nepretržite, hoci jej prestíž a ekonomická váha stále nedosahujú pôvodné ambície z roku 2008.
Malé odmeny aj nezáujem fanúšikov
Dôvodov, prečo hokejová Liga majstrov hľadá svoju identitu aj po viac než desaťročí, je hneď niekoľko.
V prvom rade chýba ekonomická atraktivita. Konečné prize money a príjmy zo vstupného častokrát nedokážu pokryť vysoké cestovné náklady, a tak sa účasti v CHL neraz ukázali pre kluby ako stratové.
Každý účastník hokejovej Ligy majstrov dostane v ročníku 2025/26 80-tisíc eur, čo je oproti minulej sezóne nárast o 15-tisíc eur.
Po postupe do ďalších fáz (osemfinále, štvrťfinále a semifinále) dostanú kluby po 15-tisíc eur. Finalista si na svoje konto pripíše 100-tisíc eur, tím na druhom mieste 50-tisíc.
Najlepší tím súťaže si v súčte prilepší o 225-tisíc eur. To je len zlomok sumy, ktorú zarobia kluby vo futbalovej Lige majstrov (Slovan Bratislava vlani len za účasť v ligovej fáze zinkasoval viac než 18 miliónov eur, pozn. red).
Záujem sa odráža predovšetkým na návštevnosti. V porovnaní s domácimi ligami chodí na zápasy citeľne menej divákov, atmosféra je slabšia a súťaž pôsobí druhoradým dojmom, čo v konečnom dôsledku vnímajú aj samotní hokejisti.
„Liga majstrov nie je ani tu vo Švédsku veľmi populárna. Hodnotím to najmä na základe diváckeho záujmu. Na ligový zápas príde 8-tisíc fanúšikov, na play-off Ligy majstrov nebola ani polovica," hovoril v minulej sezóne pre Sportnet slovenský útočník Marián Studenič, ktorý sa so švédskym Färjestadom dostal až do finále.
Podľa oficiálnych údajov chodí priemerne na súboje Ligy majstrov niečo cez 3-tisíc fanúšikov. Pre porovnanie, slovenská Tipos extraliga dosiahla vlani počas základnej časti priemernú návštevnosť 2 485 divákov na zápas.
Ďalším problémom je aj kalendár. Súťaž sa odohráva počas sezóny od konca augusta až do marca, čo pre kluby zvyšuje už tak veľkú porciu zápasov.
Pre tímy so silnou domácou ligou je Liga majstrov často len doplnkom a málokto má ambíciu ju vyhrať, čo napokon vedie k rotácii zostáv či nižšiemu marketingovému nasadeniu.
Súťaží nepomáha ani formátová nestálosť. Kým v prvej sezóne (2014/15) mala súťaž 44 tímov, ďalšie dve sezóny až 48 účastníkov. Neskôr sa na dlhšie roky hralo vo formáte s 32 tímami, posledné dva ročníky mala súťaž 24 členov.
Od sezóny 2023/24 sa hrá, podobne ako vo futbalovej Lige majstrov, systémom ligovej fázy, v ktorej každý účastník odohrá šesť zápasov - tri doma a tri vonku. Šestnásť najlepších tímov následne postúpi do play-off.
Okrem iného sa pridávajú aj prípady, keď kluby otvorene spochybňovali prínos účasti. Napríklad Banská Bystrica sa svojho času vzdala miestenky (2020/21), vo Fínsku sa opakovane diskutuje o neudržateľnosti formátu.
Navyše, rozhodnutia organizátorov, keď sa niektoré krajiny či ligy ocitnú bez zástupcu, logicky znižujú záujem fanúšikov a médií v týchto regiónoch.
Meniace sa pravidlá
S nízkou pozornosťou sa CHL snaží bojovať po svojom. Jedným z hlavných riešení je zmena tradičných hokejových pravidiel zaužívaných v súťažiach patriacich pod IIHF alebo NHL.
Prvé obmeny prišli v sezóne 2023/24, organizátori upravili tieto tri pravidlá:
- menšie tresty (2 min) sa správajú ako väčšie (5 min): ak tím, ktorý má na trestnej lavici hráča, inkasuje gól, penalizovaný hráč zostáva mimo hry až do ukončenia trestu;
- góly pri avizovaných vylúčeniach: strelený gól pri avizovanom vylúčení nemení trest, hráč smeruje v každom prípade na trestnú lavicu;
- góly v oslabeniach: ak tím skóruje počas početnej nevýhody, dvojminútový trest sa okamžite končí.
Cieľom týchto zmien bolo zvýšiť napätie, podporiť góly a priniesť divácky atraktívnejší hokej.
„Prišli sme s tromi jednoduchými, ale účinnými zmenami, ktoré majú vysoký potenciál pridať do hry extra vzrušenie,“ povedal vtedy generálny riaditeľ CHL Martin Baumann.
Novinkou od nasledujúceho ročníka je aj tzv. „No Return“ pravidlo v 3 na 3 predĺžení: tím, ktorý má puk v útočnej tretine, sa nesmie vracať späť do stredného pásma, inak sa hra prerušuje a buly sa udeje v obrannom pásme.
„Zaznamenali sme neustály nárast stratégií založených na držaní puku, pričom tímy neustále opúšťajú útočné pásmo, čo vedie k menšiemu počtu rozhodujúcich momentov. Týmto pravidlom chceme obnoviť tempo, nepredvídateľnosť a vzrušenie, ktoré prinieslo predĺženie vo formáte 3 na 3 na začiatku," povedal Fadri Holinger, športový riaditeľ CHL.
Slovensko opäť bez zástupcu
Aj keď Slovensko nevstupovalo do projektu ako jeden z organizátorov, od začiatku malo v súťaži svojho zástupcu.
V základnej časti sa doteraz predstavili štyri kluby - HC Košice (2014/15, 2015/16, 2016/17, 2023/24), Banská Bystrica (2017/18, 2018/19, 2019/20) HK Nitra (2015/16, 2016/17) a Slovan Bratislava (2021/22, 2022/23).
Do vyraďovacej časti sa podarilo postúpiť dvakrát Košiciam a raz Nitre. Inak bola účasť slovenských klubov skôr sklamaním.
Naposledy sa v CHL predstavili pred dvoma rokmi Košice. V základnej skupine odohrali šesť stretnutí a nezískali ani bod. Boli najhorším tímom súťaže.
Aj kvôli tomu sa organizátori v nasledujúcom ročníku rozhodli, že Slovensko stratí zastúpenie v Lige majstrov.
"Keďže slovenskí zástupcovia neboli v uplynulých troch sezónach v zápasoch CHL po športovej stránke úspešní, CHL dospela k rozhodnutiu, že je férové rotovať a umožniť Poľsku, aby sa v nasledujúcom ročníku opäť ukázalo na európskej scéne," uviedlo vedenie súťaže.
Miestenky do súťaže sa rozdávajú nasledovne:
- jedno miesto je vyhradené pre úradujúcich majstrov (pre sezónu 2025/26 ZSC Lions Zürich)
- 18 miest patrí klubom zo zakladajúcich krajín - Švédsko, Fínsko, Nemecko, Švajčiarsko, Česko a Rakúsko
- päť tímov súťaží na základe pozvánky (tzv. Challenger Leagues)
„Miestenky pre Challenger Leagues sú každoročne prehodnocované, konečné rozhodnutie sa robí na základe niekoľkých kritérií ako je športová konkurencieschopnosť, štruktúra riadenia, infraštruktúra a návštevnosť,“ uviedlo v apríli vedenie CHL.
Aj tento rok potvrdilo, že pozvánky do nasledujúceho ročníka dostali kluby z Dánska, Francúzska, Nórska, Poľska a Spojeného kráľovstva. Jediným nováčikom v súťaži bude dánsky majster Odense Bulldogs.
Najväčšou hviezdou Tatar
Napriek tomu, že slovenský klubový hokej zastúpenia nemá, na európskej scéne sa predstaví niekoľko slovenských hokejistov.
Najäčšiu enklávu tvoria hráči z českej extraligy, ktorá má v súťaži až tri tímy - Hradec Králové, Spartu Prahu a Kometu Brno.
Už vo štvrtok sa dostane do hry Tomáš Tatar, ktorý v drese nového zamestnávateľa z Zugu odohrá prvý súťažný zápas. Stretnutie proti tímu Lulea HF sa začína o 19:00 a vysiela ho stanica Sport 2.
V piatok sa do hry dostanú aj ďalší Slováci - Hradec Králové hostí nováčika z Odense (17:30, Sport 1), Kometa Brno zase švédsky Brynäs (19:00, Sport 2).
Hokejovú Ligu majstrov doteraz vyhrali piati slovenskí hokejisti. Vôbec prvý ročník (2008/09) spolu s tímom ZSC Lions Zürich ovládli obranca Radoslav Suchý a útočník Peter Sejna.
Z titulu sa radovali aj Christián Jaroš a Peter Cehlárik (Lulea, 2015) a Michel Miklík s tímom JYP Jyväskylä v roku 2018.
Po desiatich rokoch zostáva najúspešnejším tímom CHL švédska Frölunda. Ako jediná ju vyhrala viackrát ako raz, a to dokonca štyrikrát.
Titul slávili tiež Rögle a Luleå zo Švédska, Jyväskylä a Tappara z Fínska a v posledných dvoch rokoch Ženeva a Zürich.
