Dve vážne dopravné nehody i rakovina. Útočníkovi Košíc sa zmenil pohľad na život

Ako desaťročný chlapec prežil vážnu dopravnú nehodu. Týždeň ležal v kóme. Prebral sa v čase, kedy jeho matka, ktorá ho v aute viezla z tréningu, podľahla zraneniam.

O šesť rokov neskôr sám šoféroval auto na rovnakej ceste. Dostal sa do kolízie s dvoma ďalšími vozidlami a hoci bolo auto zničené, on vyviazol bez škrabanca.

To však nebolo všetko.

Americký útočník HC Košice HUNTER FEJES minulý rok po vyše päťmesačnom boji porazil rakovinu. Rodák z Anchorage na Aljaške je aj napriek ťažkému osudu pozitívnej povahy a aj počas rozhovoru sa neustále usmieval.

Vraj máte aj slovenské korene. Je to pravda?

Áno, môj otec mi vravel, že máme predkov zo Slovenska. Priznám sa ale, že netuším odkiaľ presne. Bolo by fajn to zistiť a skúsiť sa s nimi skontaktovať. Moje priezvisko má vraj maďarský význam. Je možné, že mám nejakú rodinu aj v Maďarsku.

Narodili ste sa na Aljaške. Ako si spomínate na vaše detstvo?

Aljaška je úžasné miesto pre život a bolo výnimočné vyrastať v tak fascinujúcom prostredí. Môj otec vlastnil rybársky a lovecký rezort. Celé detstvo som prakticky strávil vonku v prírode.

Počas zimy som chodieval lyžovať alebo snoubordovať. S kamarátmi sme chodievali korčuľovať alebo si zahrať hokej na zamrznuté jazerá. Vždy sme snívali o tom, že sa raz budeme hokejom živiť. Je úžasné, že sa nám to poväčšine podarilo.

Akú najnižšiu teplotu ste zažili?

Asi mínus tridsať stupňov. Jeden z kamarátov ma podpichol, aby som priložil pery k oceľovej tyči. Spravil som to a po chvíli som ich strhol a bola to obrovská bolesť. Nikomu to neodporúčam (smiech).

Keď ste mali desať rokov pri návrate z tréningu ste sa s mamou dostali do vážnej dopravnej nehody. Ako sa to stalo?

Predbiehalo nás jedno auto dosť agresívne. Takmer nás vytlačilo z cesty. Mama na neho zatrúbila a on ešte viac zrýchlil a keď sa dostal pred nás, zrazu začal brzdiť.

Mama strhla volant do strany, aby sme do neho nenarazili. Žiaľ, zasiahli sme roh auta a nabúrali sme. Do nemocnice nás oboch previezli v kritickom stave.

Je pravda, že ste boli až týždeň v kóme?

Presne tak. Museli mi urobiť 45 stehov na nohe a 20 stehov na hlave. Kolabovali mi pľúca. Keď som sa prebral z kómy v rovnakom čase moja mama zomrela. Zmenilo to môj pohľad na život. Teraz sa snažím žiť deň po dni a každý moment si naplno užívať.

Druhú autonehodu ste mali na rovnakej ceste o šesť rokov neskôr. Bola rovnako vážna?